Na dosah

33.Rodina :)

"Filip je tvoja rodina?"

Úplne som odignorovala jeho pokus o zistenie mojej pravej totožnosti. Potrebovala som totiž vedieť odpoveď na svoju otázku.

"S mojimi rodičmi často cestujeme, veď som ti už o tom hovoril. Boli sme už na Malte, v Chorvátsku, v Rakúsku či v Anglicku. Myslíš si, že by sme sa vrátili na Slovensko, keby tu nemáme rodinu?"

Položil mi otázku, aby som sa zamyslela nad celou situáciou, ktorá práve nastala.

"Myslela som si, že je to len ďalšia vaša zástavka."

Pravdou bolo, že som doteraz vôbec nepremýšľala nad tým, prečo sa tu ocitli. Jediné čo som vedela, bolo to, že tu sú. To mi stačilo, veď už len táto predstava mi spôsobovala husiu kožu.

"Nemyslím si, že by Zohor bola nejaká lukratívna destinácia."

Poznamenal so smiechom, no po chvíli opäť nahodil svoju vážnu tvár. 

"Každopádne, prišli sme na Slovensko kvôli mojej starej mame, ktorá vážne ochorela. V Bratislave mám strýka, ktorý ju zvykol navštevovať. Lenže, choroba všetko skomplikovala. Moja starká ostala odkázaná na celodennú starostlivosť, ktorú jej nemohol poskytovať, keďže má dve deti a je jediným živiteľom rodiny. Vzhľadom na to, že platy v zahraničí sa od týchto slovenských výrazne líšia, naša rodina si mohla dovoliť opustiť zamestnanie a zobrať si pod svoje krídla ďalšieho človeka. To je dôvod, prečo tu vlastne som."

Podelil sa so mnou o svoj príbeh, ktorý bol nesmierne smutný, ale ani ten mi nedal odpoveď na moju otázku a ja som už začínala byť kvôli tomu netrpezlivá.

"Dobre, máte rodinné problémy, ale to má v dnešnej dobe takmer každý. Mohol by si mi už konečne vysvetliť, prečo ťa Filip nazval svojou rodinou?!"

Taktiež som bola dosť nepríjemná a trošku bezcitná. Za iných okolností by som ho začala ľutovať a možno by ma jeho príbeh i dohnal k slzám, ale v tej chvíli som mala neprítomné svoje srdce. Odložila som ho preč v okamihu, keď som si uvedomila, že má blízko k môjmu úhlavnému nepriateľovi.

"Mala by si sa už naučiť počúvať ľudí, lebo potom ti unikajú dôležité informácie. Povedal som ti, že v Bratislave mám strýka, ktorý sa stará o dve deti. Logicky z toho vyplýva, že jedným z nich je aj Filip. Nehovoril by som ti predsa tento príbeh bezdôvodne."

Myslela som si, že keď budem vedieť odpoveď na svoju otázku, tak ma to upokojí. Mýlila som sa. Akonáhle som zistila pravdu, prešla mnou obrovská vlna hnevu. Matejovho strýka som totiž veľmi dobre poznala. Bol monštrum! Nikdy som nepochybovala o tom, že Filip zdedil svoje správanie práve po ňom.

"To si mi nevedel povedať skôr?! Prečo si mi zatajil niečo také dôležité?!"

Kričala som nahnevane. V skutočnosti som však bola viac nazlostená na seba ako na neho. Vyčítala som si fakt, že som sa s ním skoro spriatelila. Bolo mi z toho zle! Ako som mohla klesnúť na takú úroveň?! Matej by mohol byť tým najlepším človekom na svete, ale pokiaľ má krv Vargovcov, automaticky je vyškrtnutý navždy z môjho života. Nepotrebujem tam totiž ľudí, ktorí sa spájajú s kriminálníkmi ako je Filip alebo jeho otec, ktorý čiastočne môže za to, že ten môj je teraz už mŕtvy. Nenávisť k tej rodine bola až príliš veľká na to, aby to dokázal zmeniť jeden človek.

"Ja?! Myslím si, že ty si mi zatajila omnoho dôležitejšie informácie! Veď ja som doteraz ani nevedel, že chodíme do spoločnej triedy! Myslím si však, že ty si svoje pravé meno poznala už od prvého stretnutia či nie?! Prečo si mi teda po celú dobu tvrdila, že sa voláš Monika?! Kto vlastne v skutočnosti si?!"

V tom okamihu sa vyparila už aj jeho trpezlivosť, ale to nebolo to jediné, čo zmizlo. Túžba v našich očiach totiž zmizla tiež.

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky vaše komentáre a hodnotenia. Veľmi si vážim vašu podporu. :) Momentálne ide dej pomaly, aby som vám mohla postavy viac priblížiť a vysvetliť vám isté skutočnosti či ich správanie. Dnes ste zistili, prečo sa Matej presťahoval, v akom vzťahu je s Filipom a taktiež sme načali dôvod Sašinej nenávisti k Filipovi. :) Postupne si všetko vysvetlíme a onedlho sa dej rozbehne. :)