Na dosah

2.Protiklady :)

"Lenže, ja nie som ako každá iná." 

Oboznámila som ho s tým, čo už dávno každý vedel. Alexandra Rittová, tiché dievča, ktoré neholduje alkoholu, cigaretám, nechodí na žiadne diskotéky a taktiež ani nemení chlapcov, ako ponožky. Vlastne, nemám ani dôvod ich meniť, keďže zatiaľ som ich na nohách ani teoreticky nemala. Mala som už pár ponúk, ale všetky som zamietla. Nie som veľmi vyberavá, ale hľadám niekoho, kto mi rozbúši srdce a spôsobí, že sa mi do bruška nasťahujú motýliky. Lenže, pomaly začínam uvažovať nad tým, že žiadny taký chlapec na svete ani neexistuje. Možno mi je súdené byť navždy nezadanou. 

"To mi je jasné. Keby si bola, tak by sme tu netrávili čas pri mojich veršoch, ale pri inej lákavejšej činnosti." 

Žmurkol na mňa jedným očkom, ako to robí pri každej svojej obeti. Je zaujímavé, že sme sa vo svete našli my dvaja, naprosté protiklady. On je ten, ktorý sa môže obávať toho, že schytá hocijakú pohlavnú chorobu a ja som tá, ktorá nepocítila ani obyčajný bozk na perách.

"Sme kamaráti. Aj keby som bola ako každá iná, tak by som sa s tebou nevyspala." 

Predstava, že by som to robila s mojím najlepším kamarátom, mi zdvíhala žalúdok i napriek tomu, že patril medzi tých najkrajších chlapcov, ktorí obývajú našu Zem. 

"Ach, tieto tvoje hlúpe princípy. Veď je to len obyčajné milovanie, nič viac." 

Pre mňa to znamenalo úplne niečo iné, ako pre neho. Považovala som to za ten najväčší prejav lásky, ktorý existuje. Moment, kedy sa spoja dve telá, dve duše. 

"Chceš tým povedať, že keby som súhlasila, tak by si ma tu bez rozmýšľania pretiahol?" 

Pozrela som sa na neho prísnym pohľadom a slúchadká som si vybrala z uší, aby som ho lepšie počula. Keby som ich totiž ešte stále mala zastrčené, tak by sa hneď vyhovoril na to, že som si pár slov v našej konverzácii zamenila. 

"Si nádherná žena, nerobilo by mi to problém."

Mykol plecami, ako keby sme sa rozprávali o úplne banálnej veci. Je pravda, že nevyzerám najhoršie. Mám dlhé hnedé vlasy, modré oči, postavu sťa modelka, ale to neznamená, že som ľahko predateľná. Mám svoju cenu, rovnako ako všetky dievčatá, ktoré existujú. Chlapci si nemôžu len lusknúť prstami a mať všetko, čo si zmyslia. 

"Ale ty si škaredý, mne by to problém robilo." 

Polovične som mu zaklamala,  pozerajúc sa do jeho jantárových očí. Síce problém by mi to robilo kvôli svojej sebaúcte, ale v skutočnosti nemal so škaredosťou vôbec nič spoločné. 

"S týmto by stovka žien nesúhlasila." 

Stále sa na mňa zvodne usmieval, ako keby čakal, že sa na neho o chvíľu vrhnem. 

"Toľko veľa si ich už vystriedal?" 

Snažila som sa mu dať silný úder, aby pochopil, že táto téma nemá u mňa žiadny zmysel. 

"Ešte nie, ale pomaly sa k tomu blížim." 

Povedal víťazným hlasom, ako keby očakával za to zlatú trofej, ktorú by si mohol položiť vedľa tie, ktoré má už dávno vystavené na svojej poličke. Je totiž úspešným športovcom na rôznych olympiádách. 

"Pokiaľ nezomrieš na syfilis." 

Pozrel sa na mňa prekvapene a potom spustil hlasný rehot. Ak na ňom niečo zbožňujem, tak je to fakt, že si vie spraviť srandu aj sám zo seba. Nie, ako všetci ostatní namyslení a nedotknuteľní chlapci, ktorí sa po prvej urážke zamknú do svojej ulity alebo predvedú svoje nedokonalé schopnosti z bojových umení. 

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. Veľmi si to vážim. :) Vyzerá to tak, že v tomto príbehu sa stretli dva obrovské protiklady. Myslíte, že aj u nich bude platiť to, že sa protiklady priťahujú? :)