Na dosah

11.Zmija :)

"Len o obyčajný rozhovor. O nič viac." 

Vykrúcal sa najviac, ako sa len dalo. Nechcel si priznať, že ma chce len dostať do postele.

"Náš rozhovor sa už skončil, mal by si byť viac všímavý." 

Snažila som sa mu dať studenú sprchu, ktorá by ho donútila, aby sa svojej túžby vzdal. 

"Rád by som ho obnovil. Si veľmi zaujímavé dievča." 

"Som zákonom chránené dievča, preto by si si mal dať odchod, pokiaľ nechceš mať problémy." 

Klamlivo som sa mu vyhrážala. V skutočnosti by mi nikto nepodal pomocnú ruku ani keby som si o ňu požiadala. 

"Veď ti nechcem ublížiť. Som len obyčajný chlapec, ktorému si padla do oka." 

"Tak si ma z neho vyber!"

Povedala som nahnevane. Už som začínala strácať trpezlivosť s týmto flirtujúcim chlapcom.

"Mala si už vôbec nejakého chlapa?" 

Položil mi otázku, ktorú som v tejto situácii vôbec nečakala. Nakoniec ma predsa len dokázal s niečim prekvapiť. 

"Prečo sa ma to pýtaš?"

"Lebo si myslím, že s týmto svojím správaním by si každého nápadníka odradila. Neviem o žiadnom chlapcovi, ktorý by si to dobrovoľne rozdal so zmijou." 

Povedal pobavene a tentokrát sa mi otočil chrbtom on. Ako keby mi chcel uderiť silný úder do srdca, aby zo všetkého vyšiel ako víťaz. Neodmietla som predsa ja jeho, ale on mňa. Mužský mozog si sugeruje naozaj zvláštne veci. 

"Matej?" 

Oslovila som ho, aby som mohla zrealizovať plán, ktorý sa mi práve zablysol v hlave.

"Áno?"

Otočil sa smerom ku mne. Radostne očakával, čo z mojich úst vyjde ďalej. 

"Rozmyslela som si to. Pôjdeš prosím so mnou?"

Opýtala som sa a rukami som si upravila vlasy, ako to robia všetky dievčatá, keď chcú chlapca zaujať. 

"Rád s tebou pôjdem. Vedel som, že si to rozmyslíš." 

Povedal namyslene, čo sa od neho aj dalo očakávať. Patril totiž medzi tých mužov, ktorí si o sebe myslia, že sú stelesnením dokonalosti. 

"A vedel si aj toto?" 

Opýtala som sa ho so smiechom, keď som mu ukázala svoj nalakovaný prostredník v plnej kráse. 

"Chcel si, aby som sa cítila trápne? Chcel si ma ponížiť? Nepodarilo sa ti to. A vieš čo? Práve si tu ty za toho najväčšieho hlupáka. Naivný úbožiak, ktorý sa mi chytil do pasce. Nie som obyčajné dievča, drž sa odo mňa ďalej!" 

Vykričala som mu to s úsmevom na perách. Aj keď vám ľudia ublížia, tak nemôžete dávať najavo, že máte nejaké zranenie. Pokiaľ by ste to spravili, tak by hneď všetci vedeli, kde je vaše citlivé miesto. 

"Dovidenia a pekný deň." 

Popriala som mu asi po minúte ticha, kedy na mňa len nechápavo prizeral. Asi ešte nezažil verejné strápnenie od ženy. Čo už, všetko musí byť raz prvýkrát. 

"Čau."

Odzdravil sa mi so svojím nahnevaným hlasom. Znel, ako keby práve preklínal celý svet. V celku sa mi to pozdávalo, keď som si uvedomila, že som ho do tohto štádia dostala ja. Nie som zlá osoba, ale som rada, keď je zlo potrestané. 

"Už ma nikdy nezastavuj!" 

Zakričala som ešte naposledy, aby ma dobre počul. Dúfam, že sa z dneskajšej udalosti dobre poučil a už nikdy nebude skúšať tieto svoje smradľavé techniky. 

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky vaše komentáre a hodnotenia. Veľmi si vážim vašu podporu. :)