Po jeho slovách som úplne zamrzla. Nedokázala som mu oponovať ani nijakým iným spôsobom sa brániť. Aj keď sa mi to priznávalo neľahko, mal pravdu. V tejto chvíli som to bola ja, ktorá sa nesprávala podľa pravidiel etiky.
"Prepáč, trošku som to prehnala..."
Ospravedlnila som sa mu bez toho, aby som sa mu zahľadela do očí. Očný kontakt mi vždy robil problém, pokiaľ išlo o vážne veci.
"To je v poriadku. Už som si zvykol na tieto tvoje stavy."
Zasmial sa a rukami mi napravil tvár, aby na ňu mohol dokonalo vidieť.
"Čo to robíš?"
Spýtala som sa ho zmätene, keď jeho ruky ešte naďalej zostávali na mojich lícach.
"Užívam si tvoje pohľady. Ešte pred chvíľou som ich totiž závidel tvojím teniskám."
Narážal na moju chybu v komunikácii. Je pravda, že občas som sa viac zamerala na svoje topánky ako na človeka, s ktorým som viedla rozhovor.
"Prepáč, ja len som..."
Pokúšala som sa o ďalšie svoje ospravedlnenie, ale nestihla som ho dokončiť.
"Nesvoja, keď sa musíš pozerať druhému človeku do očí."
Dokončil moju vetu a ja som sa na neho úprimne usmiala. Nebolo pochýb o tom, že ma mal prečítanú ako svoju obľúbenú knižku.
"Ako si vedel, že chcem povedať presne to isté?"
Opýtala som sa i keď som vedela, že za to mohla naša vrodená telepatia.
"Je to tvoja obľúbená veta. Už som ju počul najmenej stokrát."
Zasmial sa a ruky si priložil konečne k svojmu telu.
"Teba už asi ničím neprekvapím."
Taktiež som sa zasmiala.
"To nie je pravda. Nedávno si ma prekvapila."
Prezradil mi Sebastián a ja som ostala zaskočená.
"Ako som ťa prekvapila?"
Opýtala som sa ho zvedavo, keďže som absolútne nevedela, o čom hovorí.
"Ako? Veď si rozpútala najväčší konflikt v dejinách tejto školy. Nikdy by som to nepovedal na takú triednu sivú myšku."
Na toto som nebola veľmi vo svojom živote pyšná, ale akonáhle o tom hovoril, mala som pocit, že ma obsypáva chválou. Vedela som, že čo som spravila, nebolo správne, ale v tejto chvíli mnou prechádzalo teplo, ako keby som spravila tú najkrajšiu vec na svete.
"Asi bude zvláštne, keď ti za toto poďakujem, že áno?"
Moja otázka mi už aj v hlave znela hlúpo, preto som sa ju rozhodla vysloviť nahlas, aby ma mal za hlupaňu i on. Občas som nerozumela tomu, čo hovorím a ani dôvodu, prečo to hovorím.
"Za komplimenty sa bežne ďakuje. Nie je na tom nič čudné."
"A toto mal byť kompliment?"
Začudovala som sa s menším úškrnom.
"Ten najkrajší kompliment na svete. Ver mi, nie je zlé, keď človek na chvíľu zaprie v sebe človeka."
Usmial sa na mňa a dlaňou mi prešiel po mojich dlhých vlasoch.
"Nie je to správne. Bolo to odo mňa kruté."
Po dlhej dobe som dostala zo seba konečne nejaké rozumné slová.
"Netrep! Zaslúžili si to. V živote nemôžeš byť stále len dokonalou dobrotou. Ver mi, že pokiaľ občas preskočíš hranicu normálnosti a slušného správania, zistíš, čo reálne znamená cítiť sa dobre. Teraz máš na sebe putá a riadiš sa podľa spoločnosti. Nie si slobodná. Každý človek má nárok vykričať si svoje srdce."
Začal Sebastián svoju prednášku o správaní sa v spoločnosti.
"Aj ty máš právo vykričať si svoje srdce?"
Chytila som sa jeho poslednej vety. V okamihu mu tvár zvážnela a úsmev mu zmizol z tváre.
"Mal by som ho, keby som nejaké srdce mal."
Povedal a jeho dlaň prešla z mojich vlasov na môj zadok, ktorý si hneď musel stlačiť.
"Chceš mi povedať, že žiadne srdce nemáš? Ako je teda možné, že tu stojíš predo mnou? Možno ti nie som až taká ľahostajná a pokiaľ ti nie som ľahostajná, musíš mať city a z toho vyplýva, že ak máš city, tak máš i srdce."
Ruku si v okamihu pritiahol k sebe a uprene sa na ňu zapozeral.
"Tentokrát mi ty nevenuješ svoju pozornosť.
Zasmiala som sa, keď si ruku ešte niekoľko minút sledoval bez toho, aby niečo povedal.
"Len som rozmýšľal nad tým, čo si práve povedala. Znelo to ako nejaká japončina."
Je možné, že naozaj nepochopil tomu, čo som sa mu snažila vysvetliť alebo to na mňa len hrá, aby nestratil ani kúsok svojej mužnosti?
Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám nová časť páčila. Potešia ma všetky vaše komentáre a hodnotenia. Veľmi si vážim vašu podporu. :) Nová časť bude čoskoro. :)
YOU ARE READING
Na dosah
Romance"Si to najkrajšie dievča, ktoré som v živote stretol. Nepochybujem o tom, že tvoja krása pochádza z dielne Leonarda da Vinciho. Tvoj úsmev, ten sa podobá ružiam a pohľad do tvojich očí, pripomína západ slnka. Ak chceš byť kráľovnou môjho srdca, rád...