Magic of dance (SK)

38. Kapitola

Včera v noci som sa ledva dotrepala do postele. Matias zaujal svoje miesto pred dverami vedľa Johsa.

Zamyslene som si prehodila Luk a šípy cez plece. Austin odišiel hneď ráno za kráľom. Išli pripraviť vojakov a nejaké zbrane aby boli pripravený na Taurusa. Ani ja som nechcela zaostávať.

Kráľovná ma uvoľnila dnes z hodiny že vraj sa to teraz nehodí a že už viem základy a ten zvyšok sa doučím postupne sama. Bola som si vedomá že doteraz som sústavne porušovala jedno pravidlo, ktoré zakazuje nosiť dievčatám a ženám z vyššie postavených rodín nohavice. Toto pravidlo som z duše neznášala skoro tak isto ako sukne. Sukne boli podľa mňa strašne nepohodlné a nešikovné. Sukňa šiat z hrubej látky siahajúca po členky sa mi otravne obšmietala okolo nôh. Hrubé legínsy, ktoré som pod nimi mala mi zaručovali aspoň aké také pohodlie. No a vyššie čižmy bez opätkov ich zase zakrývali.

Z môjho zamyslenia ma vytrhla Sisi, ktorá práve vyšla z dverí. Ako ostatné ženy v zámku aj ona musela mať šaty.

„Ideš strieľať, Ela?" doľahol ku mne jej nadšený hlas. Mlčky som prikývla. „Môžeme ísť ja a Sára s tebou?"

„Môžete." Prikývla som. Sisi sa na mňa žiarivo usmiala a zmizla za dverami. I chvíľu sa v nich objavila aj s lukom v ruke.

„Sára sa rozhodla, že radšej zostane vnútri," zaštebotala a poskakovala dopredu. Ona sa evidentne v dlhých šatách cítila úplne prirodzene. Luk sa jej hompáľal na chrbte kým si obomi rukami pridržiavala oranžové šaty.

Nenápadne som sa obzrela dozadu. Matias išiel pár krokov za mnou a spolu so Sisiným strážcom ostražito sledovali okolie. Pretočila som očami, zrejme Austin nebol jediný, ktorému toto „bezpečnostné opatrenie" napadlo.

Pri schodoch som si nadvihla sukňu aby sa mi nezamotala pod nohy. Aj Sisi spomalila a dole zišla pomalšie.

Chodba v škole bola pustá. Nebolo počuť žiadnu vravu študentov ani hlasné pokyny učiteľov. Snažila som sa tadiaľto prejsť čo najrýchlejšie. Znova som si nadvihla šaty aby som mohla postupovať rýchlejšie.

Za chvíľku sme prišli k terčom. Luk som si zložila s pliec a vybrala jeden šíp. Dávala som si pri tom pozor aby som ho nechytila za pierka na konci. Zastokla som ho na tetivu, namierila a pustila. Sklamane som vydýchla, keď šíp dopadol na trávu pod terčom.

„Ela, skús mieriť viac doľava a dohora," poradila mi Sisi. Natiahla tetivu, prižmúrila oko a pustila šíp ten sa zapichol do žltého kruhu.

„Dobré," pochválila som ju. A skúsila namieriť tak ako povedala. Šíp sa zapichol do druhého čierneho kruhu od kraja. Neúnavne som sa snažila trafiť čo najbližšie k stredu až kým moju ruku ovinutú okolo dreva neprekryla väčšia.

„Ahoj," jeho dych ma pošteklil pri uchu. Chytil mi aj druhú ruku a ľahučko natiahol tetivu.

,,Skúsime trafiť stred," šepol. Chvíľu sme mierili až povedal aby som pustila tetivu. S napätím som čakala kde šíp trafí. Na mojej tvári sa roztiahol úsmev, keď som zbadala šíp s modrými pierkami zabodnutý do prostredného červeného kruhu.

„No vidíš," jeho pery sa obtreli o moje ucho. „Skús to sama," podal mi ďalší šíp. Opatrne som si ho zobrala a vystrelila. Šíp sa zaboril vedľa toho predošlého.

Zakričala som Sisi stojacej pár metrov odo mňa aby nestrieľala. Pozbierala som šípy po zemi a chcela sa pustiť do šípov v terči, no tie tam už neboli zostala len poprepichovaná látka.

„Hľadáš toto?" zasmial sa kučeravý upír za mnou. Držal v ruke hŕstku šípov. Nastavila som ruku a čakala či mi ich podá. Ale on sa ani nehol. Iba sa na mňa uškŕňal.