Magic of dance (SK)

42. Kapitola

Svoje mrazom zmučené prsy tom si pritiahla k ústam a pár krát sa ich teplým výdychom snažila zahriať. Nepomáhalo to. Skôr som mala pocit, že som to aj zhoršila. A nie len to.

Tým, že som sem šla, som spravila obrovskú chybu. Už som chápala, prečo si ma nikto až na toho upíra pred tým nevšímal. Taurus si chcel vychutnať môj strach sám a oni vedeli, že on ma potrebuje na to aby sa dostal z meča. Preto nám nesťažili cestu, len ma nadháňali ako zviera do pasce. No ich plán tento krát nevyšiel.

Pozbierala som zvyšky síl a doplazila sa k Austinovým rodičom. Sisi mi venovala ľútostivý pohľad. Trasúcimi prstami som chytila kráľovnú za ruku v nádeji, že sa prebudí, že iba spí.

Zronene som kľačala pred kráľovniným telom ležiacim pri kráľovom. Ruky som si pritískala k hrudi. Slzy sa mi liali z očí a nechceli prestať. Kráľovnú som si obľúbila počas tých hodín v jej salóniku bola takmer ako moja mama. Obetovali sa kvôli mne ak by to neurobili bola by som mŕtva ja.

Taurusoví služobníci sa sťahovali a vojaci spolu s Austinom a chalanmi sa ich pokúšali čo najviac zlikvidovať. Verila som, že sú aspoň oni živý a zdraví. V zápale hnevu som nedbala na skrehnuté prsty chytila luk do ruky a natiahla tetivu so šípom. Zamierila som na jedného upíra o ktorom som vedela, že určite nie je od nás, práve sa chystal jednému z vojakov zapichnúť meč do chrbta. Vedela som, že je to risk šíp by mohol zabiť hocikoho ak by som zle mierila, no napriek tomu som vystrelila. Upír zareval a zložil sa k zemi. Mojim telom prešiel adrenalín a automaticky som si vyhľadala ďalšieho. So zaťatými zubami som sa snažila znášať bolesť po Taurusovom dotyku.

V tej chvíli ma vôbec nezaujímalo, že aj ich život je rovnako cenný ako všetky životy. Moju myseľ zahmlieval smútok a hnev aj na seba aj na nich. Zamierila som si na upíra, ktorý bojoval s Matiasom. Boli najbližšie ku mne a ten upír bol ľahký cieľ. Vtedy som nerozmýšľala, aký ľahký cieľ som bola ja. Bez váhania som vystrelila. Vedela som, že ma za toto neskôr bude zožierať svedomie. To mi však teraz bolo fuk. Jediné čo som mala v mysli bolo slovo POMSTA.

Tretí upír padol mŕtvy na zem so strieborným hrotom zapichnutým v jeho hrudi. Presne vtedy si ma upírí princ všimol. Na chvíľu sa nám oči stretli. Nedobrovoľne odo mňa odtrhol zrak a zahnal sa mečom okolo seba. Upíri ktorý sa nestihli uhnúť popadali na zem ako hnilé hrušky bez hlavy. Prehltla som výkrik. Austinove oči boli čierne a tvár aj košeľa postriekané červenou krvou.

Celá som stuhla, keď som zaregistrovala čepeľ dýky pri mojom krku. Oči sa mi hrôzou zväčšili. Zrazu som chápala, prečo vo filmoch ženy plačú, keď im niekto drží nôž pod krkom. Popravde ani ja som od toho nemala ďaleko. Neodvažovala som sa ani pohnúť.

„Ale, budúca princezná." zasmiala sa osoba za mnou. Podľa hlasu to bola určite upírka. Zachvela som sa, jej hlas bol studený, bez akýchkoľvek emócií.

„Nehýb sa, lebo ti odseknem hlavu," sykla. Po vyslovení jej posledných slov som nezvládla udržať slzy. Všetko na mňa doľahlo.

„Nerev! Ideme!" rozkázala. Poslušne som kráčala pred upírkou. Chladná dýka sa sem tam dotkla môjho krku a tým mi pripomínala hrozbu, ktorá nado mnou visí. Viedla ma rovno k čiernemu meču.

,,Nie, to nie," zaprosila som. Bolesť prstoch sa mi sama pripomenula. Nechcem sa toho dotknúť.

,,Povedz tie slová," postrčila ma smerom k podstavcu. Vedela som, že myslí slová s toho sna, ale ja som si ich nepamätala

,,Ja ich neviem," chytila som sa pravdivej výhovorky.

,,Neverím!" vyštekla. Prehltla som guču v hrdle a hlavu viac zaklonila dozadu. Hlavne čo najďalej od smrtiacej čepele. Ja som taká hlúpa. Nadávala som si v duchu. To som si naozaj myslela, že si ma nikto nevšimne.