Magic of dance (SK)

39. Kapitola

Otvorila som jedno krídlo dvier. Ovial ma zápach koní a sena. Ohúrene som vkročila dovnútra, pár metrov od steny pri, ktorej som stála sa tiahol rad boxov po oboch stranách. Medzi ne viedla široká ulička. Najviac ma však zaujali kone, tie krásne a majestátne zvieratá. Na nich som mohla oči nechať.

Aspoň tridsať koní. Niektoré nespokojne hrabali nohou o zem, iné nám zaerdžali na pozdrav a ďalšie prežúvali seno, pili vodu alebo sa nedočkavo prechádzali po boxe do kruhu.

„No tak poď si vybrať," pobádal ma a postrčil dopredu. Kone vystrkovali hlavy rôznych farieb, niektoré boli biele, grošované, hnedé aj čierne, pár ich tam bolo dokonca aj fľakatých. Pri každom boxe visela na klinci ohlávka.

„Tí piati vzadu nemajú zatiaľ majiteľa. Môžeš si jedného vybrať." Potiahol ma za ruku dopredu, aby som tam len tak hľadiac na ne nestála na mieste.

„Vážne? Austin to nemôžem prijať, vieš koľko taký kôň stojí a k tomu ešte jeho potrava plus výbava?" spýtala som sa aj napriek tomu, že som po koňovi túžila od malička. Doslova ma to k nim ťahalo, chcela som si ich aspoň pohladkať.

„Ale môžeš. Zabúdaš, že budeš mojou manželkou, Ela." Zaskočene som na neho pozrela. Nepáčilo sa mi že sa stanem jeho manželkou takto skoro. Nerada som o tom hovorila.

„Čo tým chceš povedať?"

„Nič, len to, že všetko čo patrí mne a mojej rodine bude aj tvoje." Mykol plecami a otočil sa ku koňom. Chvíľku si ich prezeral, kým nepristúpil k bielemu. ,,Čo hovoríš na tohto?"

Pokrútila som hlavou a zamierila k bielej kobylke s tmavo hnedými škvrnami. Nastavila som jej ruku. Počkala som kým sa osmelí a dotkne sa jej pyskom, ale dlho som čakať nemusela. Jej ružový pysk sa jemne dotkol mojej dlane. Usmiala som sa na ňu a pohladila ju po hlave. Kobylka nespokojne zafŕkala na znak, že chce ísť von.

,,Ako sa volá?" zrazu mi prišlo na um, že ešte neviem jej meno.

,,Toto je Linda." Potľapkal ju po zadnej časti krku. ,,Pred pár týždňami mala tri roky a zatiaľ mala na chrbát človeka iba pár krát tak neviem ako bude reagovať. Ten biely sa volá Nico je od nej o rok starší a má z jazdením viac skúseností," snažil sa ma prehovoriť na podľa neho bezpečnejšiu variantu.

Pokrútila som hlavou. Táto sa mi z nich páči najviac. A to čo som jej videla v očiach mi strašne pripomínalo mňa.

,,Kto na nej jazdil?" spýtala som sa iba aby reč nestála.

,,Ja."

S prekvapením som sa na neho pozrela, nečakala som, že sa o kone stará až tak aby učil povely aj ostatných. ,,A?"

,,No je veľmi hravá a plná energie. Je rýchla a potrebuje pozornosť. Ale stále je veľmi plachá." Zadívala som sa jej do očí. Mala som pocit, že s ňou si budem najviac rozumieť.

,,Môžem," ukázala som na plechové vedro s jačmeňom. Kývol hlavou na súhlas. Zobrala som do ruky pár stebiel jačmeňu. Zasmiala som sa, keď mi ich pyskom zobrala z ruky a pochutnávala si na nich.

,,Tak túto?" spýtal sa. Ja som nedočkavo prikývla a neochotne od nej odtiahla ruku. Austin zatiaľ otvoril železnú závoru a zobral ohlávku z klinca.

,,Poď sa sem pozrieť ako sa nasádza, nabudúce to budeš robiť sama," pokynul hlavou smerom k Linde. V ľavej ruke držal ohlávku. Bol otočený tým istým smerom ako Linda.

,,Pozeraj, skloníš jej hlavu tým že jej jemne zatlačíš na miesto medzi ušami, potom nasadíš ohlávku zospodu na nos a následne na uši, ale tak aby si sa nedotkla očí. A nakoniec pripneš karabínu na ohlávke," presne to čo hovoril aj robil. Nakoniec jej dal vodítko a to mi potom vložil do ruky.