Ever Since New York ✔

18. Please

,,Nie som Liam, ale myslím si, že ho dokážem ľahko nahradiť."

Len čo to dopovedal rýchlo som sa otočila a spatrila ho.

,,Justin?!" skríkla som prekvapene a pobúrene zároveň.

Čakala som hocikoho, moje vnútro tajne dúfalo, že je to Harry, ale Justin?

,,Áno Belle?" uškrnul sa a pristúpil ku mne bližšie čím ma uväznil medzi zábradlím a jeho telom.

,,Justin daj mi pokoj" precedila som cez zuby a snažila sa vymaniť z jeho zovretia.

,,No ták. Len sa trochu pohráme, bude sa ti to páčiť" zašepkal blízko môjho ucha pričom mi skúsol ušný lalôčik.
Ruku presunul na moje stehno a začal ňou stúpať vyššie.
V tej chvíli som sa neskutočne zľakla.
Bol by schopný ma znásilniť?

,,Prosím ťa pusti ma! Si opitý nevieš čo robíš" snažila som sa ho od seba dostať, no bol až príliš silný.

,,Nie mačička. Veľmi dobre viem čo robím" zachrapčal a hodil sa na môj krk.

,,Pomoc! Prestaň!" začala som kričať, až dovtedy kým mi rukou neprekryl ústa.

Z očí sa mi valili slzy a moje zúfalstvo sa čím ďalej tým viac zväčšovalo.
Už som sa zdávala nádeje, že ma niekto zachráni, keď sa v tom blízko nás ozval prísny hlas.

,,Okamžite ju pusti počuješ?!" skríkol a odsotil odo mňa Justina.
Len čo to spravil, moje nohy nevydržali tú ťarchu a spadla som na studenú zem.

Snažila som sa to nejak predýchať a pozrela som sa smerom k môjmu záchrancovi.

,,Už sa jej nikdy nedotkneš! Rozumieš ty skurvysyn?" skríkol a posledný krát kopol do Justina, ktorý ležal na zemi.

Snažila som sa na môjho záchrancu zaostriť, keďže zrak som mala rozmazaný z toľkých sĺz.

To sa mi podarilo až keď ku mne pristúpil a moju hlavu vzal do svojích dlaní.

,,Harry?" zašepkala som.

,,Si v poriadku? Bože ešte dobre, že som ťa šiel skontrolovať." zamrmlal a pevne si ma pritiahol do náručia.

Chvíľu trvalo čo som sa upokojila a pri tom fetovalo jeho omámnu vôňu.

,,Už ma môžeš pustiť" dostala som zo seba.

Len čo to spravil som si utrela tvár od tých sĺz.
Chvalabohu, že som si vzala vodeodolnú maskaru.

Harry sa na mňa celý ten čas pozeral.

Postavila som sa na rovné nohy a oprela sa o zábradlie.
Ako som si mohla všimnúť Justin tu už nebol.
Len ja a Harry.

,,Ehm...ďakujem za záchranu" zašepkala som a pri tom hľadela hocikde len nie do jeho zelených očí.

,,Nemáš začo" uškrnul sa a založil si ruky na hrudi.

,,Nezaslúžil by som si menšiu odmenu?" spýtal sa s iskričkami v očiach.

S úškrnom som sa začala k nemu približovať.
Dobre som vedela čo myslel tou malou odmenou.

Naklonila som sa k nemu a zastavila len pár milimetrov od jeho pier.

,,Zachránil si ma a ja som ti za to vďačná, no myslím si, že odmenu nepotrebuješ. Nedostatkom bozkov rozhodne netrpíš" narážala som na to jeho nonstop oblizovanie sa s Kendall.

,,Lenže tvoje bozky sú tie najkrajšie a najsladšie pod slnkom" zašepkal pričom mi srdce poskočilo tri metre nahor.

,,Smola" sladko som sa usmiala, odtiahla som sa od neho a zamierila k dverám terasy.

,,Vieš o tom, že týmto si vyhlásila vojnu?" spýtal sa pobavene.

Pri dverách som sa naňho otočila.

,,Viem a už sa teším na to ako vyhrám" cmukla som jeho smerom a definitívne odišla k môjmu priateľovi.

♠♠♠♠♠♠

Omg ľudia nechcem znieť  namyslene, no na túto časť som hrdá😁 Som s ňou na 100% spokojná a dúfam, že sa aj vám aspoň trochu páči😊

Tak čo prekvapila som vás, že tým hlasom nebol Harry, ale Justin?😁

Je mi ľúto, že som z neho spravila takého idiota, keďže ho mám celkom rada, no nikto iný ma nenapadol😇

Tak snáď sa páči❤💌❤

-L🎀