Ever Since New York ✔

55. Love

Nikdy som si nemyslela, že sa niečo také udeje práve mne.
Vlastne....nikdy som nad tým ani len nepremýšľala.
Predsa len kto by premýšľal o tom, že bude zasnúbený za človeka, ktorého vonkoncom nemiluje?

Kto by vlastne prikývol na zásnuby, s ktorými nesúhlasí?

To len ja som tak sprostá, hlúpa, blbá, debilná, idiotská, skrátka krava.

Lenže pravda je, že keď si pred vás kľakne osoba so zásnubným prsteňom v ruke nemáte veľmi na výber.

Sú tri možnosti.

Buď je to vaša najšťastnejšia chvíľa života, buď to okamžite odmietnete alebo tá tretia, tá ktorá presne vystihuje moju situáciu: Dostanete sa do toľkého šoku, že nie ste schopný rozprávania. Snažíte sa zo seba niečo dostať, lenže znie to ako súhlas kvôli čomu si váš partner myslí, že ste práve žiadosť o ruku prijali.

Keďže ste tak zhrozený, vystrašený a nervózny najbližších pár hodín ste bez slova a tak nemôžete odporovať.

Až sa vám po dlhšej dobe rozjasní mozog a ocitnete sa v posteli, pritlačený na partnerovu hruď s prudko búšiacim srdcom a vypulenými očami.

Prvé čo som bola schopná spraviť bolo okamžité odtiahnutie sa od neho a vystrelenie do sedu.

Pohľad mi hneď smeroval na pravú ruku, kde sa na mojom prstenníku vynímal drahý diamatový prsteň.
Neveriacky som naňho hľadela a snažila sa stíšiť vzlyky, ktoré mi vychádzali z pier.

Slzy sa mi valili po tvári a celé telo sa mi roztriaslo.

,,Čo som to spravila?" zašepkala som sama pre seba.

Roztrasenými rukami som sa vymotala spopod deky a rýchle vbehla na terasu, ktorá viedla zo spálne.

Oprela som sa o zábradlie a pozrela na rozsvietený Londýn.

Plakala som, triasla sa od tichých vzlykov a nesnažila sa prestať.

Chcela som plakať už navždy.

Prečo som mu hneď nepovedala nie?
Prečo som toľko otáľala až bolo neskoro?

Čo bude ďalej?

Je toto koniec lásky medzi mnou a Harrym?
Vie to už vôbec?
Bože ako sa len musí cítiť?
Určite si myslí, že som tá najhoršia osoba pod slnkom.

Lenže ja ho....
Ja ho milujem celým svojím srdcom.
Každá moja bunka v tele kričí po jeho dotykoch, po jeho bozkoch, po jeho prítomnosti.

Prečo musí láska tak bolieť?
Prečo musí byť naša láska takto ťažko trestaná?
Veď sme len dvaja obyčajní ľudia, ktorý po sebe túžia.

,,Prečo ho tak veľmi ľúbim aj keď by som nemala?" spýtala som sa potichu s pohľadom plným sĺz zapichnutým do oblohy plnej hviezd.

Author's point of view

A tak obaja trpeli s pohľadom upierajúcim do neba.
Akoby sa snažili nájsť pomoc pre ich lásku.

Pre ich zakázanú lásku.

♠♠♠♠♠♠♠♠

Oh god tie časti sú tak smutné až sa to odráža na mojej nálade😩

Táto story ešte stále neopustila vrchné priečky fanfiction.
Momentálne je #2😍😍😍😍😍
Moc ďakujem❤❤❤❤❤

-L💜