Neviditeľný

7

Po zdĺhavom rozhovore s Christopherom sa vrhám na ďalší problém.
Jeho pohľad sa stretne s mojím v momente kedy si sadám na stoličku oproti neho.
Pozriem sa na neho s očakávaním,že mi povie s čím potrebuje pomôcť.
No nič také nechodí.
Ani hlások.
Odkašlem si a rozhodnem sa začať prvá.
"Mohli by sme začať tým,že mi povieš s čím máš problém."
Mlčí.
"Alebo by sme mohli začať aj tým,že by si niečo povedal."
Poviem to skôr pre seba ale viem,že to počul.
Výraz na jeho tvári to dosvedčuje.
"Tak počuj ,ja tu nie som zo svojej vlastnej vôle. Keby si mám vybrať radšej by som odišiel akoby som mal traviť čas tu."
Hovorí to ,ako keby bol jediný,ktorý trpí.
Možno je zaujímavý.
Možno je na ňom fascinujúce to,ako ho nezaujíma čo si myslia ostatní.
A možno jeho tajomnosť je príťažlivá.
No ja nemôžem zato,že tu je.
Môže si zato sám.
Len on.
"Tak počuj,ako si mohol vidieť tiež som sa k tomu dobrovoľne nepýtala. Tiež som nežiadala zachraňovať tvoj zadok za tvoju nezodpovednosť. Tak sa uvedom a povedz mi s čím potrebuješ pomôcť."
Možno je zaujímavý a moje oči sa vedia roztopiť nad jeho príťažlivosťou ale nikto si nebude svoje komplexy vybíjať na mojej osobe.