Neviditeľný

18

Za posledné dni sa môj život vrátil úplne do normálu.
Každý deň prežívam rovnako.
Ráno sa zobudím,strávim mučivých sedem alebo osem hodín v škole a nakoniec idem do najbližšej kaviarne,kde presedím aj pár hodín.
Bohužiaľ sama.
Nesedí pri mne nikto,kto by na mňa hádzal nechápavé ksichty,keď nerozumie môjmu rýchlemu rozprávaniu.
Nesedí pri mne nikto,kto v rukách stíska pohár od čiernej kávy.
Nesedí pri mne Ethan.
Vlastne,ani som ho posledné dni nevidela veľmi v škole.
Nieže by sa po nej nejak premával.
Ale aj tak.
Som nútená prebrať sa zo svojich myšlienok v momente,kedy sa ozve zvonec od dverí kaviarne.
Unavene sa postavím k pultu a pohľadom hľadám čašníka,ktorý tu zvyčajne obsluhuje.
Dnes nemám náladu tráviť čas medzi ľudmi.
"Jednu horúcu čokoládu so sebou."
S úsmevom poviem čašníkovi,ktorý sa hneď začne venovať mojej objednávke.
S kelímkom v ruke prechádzam cez park,ktorý je skratkou k môjmu domu.
Tóny pesničky sa ozývajú zo slúchadiel,ktoré na moje prekvapenie hrajú už dosť dlho,keď nejaký debil na mňa zozadu skočí a zakryje mi ruky.
Moja čokoláda namiesto môjho žalúdku končí na tričku.
Ako prvé ma však zaujíma,ktorý debil je za týmto všetkým.
Oči mi normálne vypadnú na zem,keď uvidím Ethana sediaceho na tráve.
Ethana,ktorý sa smeje.
Ethana,ktorý práve na mňa skočil.
Ethana.
Okey,mala by som sa uvedomiť.
"Olííívia"
"Ethan ty si pil?"
"Móžno trošilinku."
Ukazovákom a palcom naznačí,ako málo asi pil no podľa rovnováhy,ktorú nevie udržať ani minútu to asi tak málo nebude.
"Ty si pil v stredu?"
"Je streda?"
No do riti.
"Ethan,kde si bol posledné dni?"
"Naposledy doma čo si pamätám. Ak to domovom nazvať môžem."
"Poď so mnou"
"Ideš ma znásilniť?"
"Nie?"
"Škoda. Dlho som nemal sex."
Ďakujem za informáciu.
Je mi životne dôležitá.
"Poď už prosím ťa."
"A kde prosím ťa?"
"Ku mne domov."
"Ja som to vedel."
"Čo?"
"Že ma chceš dostať do postele."
"Hej,aby si sa z tohto všetkého vyspal."
"Mojim problémom má pomôcť sex s tebou?"
To je debil.
"Drž hubu a poď."
"Radšej by som ti držal zadok než hubu."
Mlč Olívia.
Mlč.
Je opitý.
Len ho zober cez plece a odveď ho domov.
Podaj mu pomocnú ruku.
Žiadne nože z vrecák nevyťahuj.
Podaj pomocnú ruku.
Okey.
"Poď už."
Len prikývol a konečne bez slov a  ďalších blbých komentárov ma nasledoval.
Teda snažil sa o to.