Neviditeľný

35

Stojím pred dverami domu,v ktorom sa nachádza chlapec,ktorý mal asi tak 75% pravdu o tom čo hovoril.
Možno aj viac,no to si priznať nechcem.
Chcem mať aspoň maličkú nádej.
Po asi šiestom klopaní,kedže zvoniť som nechcela kvôli jeho maličkej sestre, sa otvorili dvere.
Stál tam vyčerpaný chlapec,ktorý bol môj najlepší kamarát,no v tomto momente sa na neho nepodobal.
"Olívia?"
"Ahoj,prepáč ak ruším,ja som len chcela..."
"Nie,nie,to je v poriadku,nerušíš. Vlastne prišla si vhod. Vieš to s deťmi,ktorým rastú zuby?"
"Som jedináčik Christopher,ešte som to nezažila,no môžem skúsiť použiť ešte zatiaľ môj materinský ukrytý cit pre deti."
Chris hneď odstúpil od dverí,čím mi dovolil vstúpiť do domu.
V obývačke na zemi sedelo malé,blonďaté dievčatko s modrými očkami a plakalo.
Keby neplakalo a medzi nohami by malo penis,podobalo by sa na Chrisa.
Teda úplne by sa na neho podobala.
Veľká podoba je tu už aj teraz.
"Ahoj maličká,čo ťa trápi?"
"Olívia,ona ti neodpovie."
"Ja viem Chris,len sa k nej prihováram. Nemôžem k nej prísť,otvoriť ústa a skúmať jej zuby."
"Zubári to tak robia."
"No ja nie som zubár."
Odvrátila som hlavu od druhého blondiaka,no s trochu tmavšími vlasmi,a znova sa venovala dievčatku predo mnou.
"Trápia ťa zúbky?"
Prisadla som si bližšie k nej na deku a pohladila ju po tvári.
"Ako sa vlastne volá?"
"Ellie"
"Krásne meno."
"Hej to je,no čo s ňou mám sakra robiť. Preboha tvoj otec je doktor,musíš vedieť čo robiť."
"Prečo si s ňou vlastne ty?"
"Mama musela ísť niečo vybaviť,otec je dnes do večera v robote,som jediný,kto ju mohol postrážiť."
"Okey,Okey. Raz som sa s otcom rozprávala o období kedy som revala,stále. Bolo to aj obdobie kedy mi šli zuby. Vraj mi pomáhalo,keď som niečo mohla obžúvať."
"Vďakaaaa."
Chris podišiel k veľkému košu s hračkami a jednu jej podal.
Ellie začala hračku oslintávať a obžúvať až nakoniec zabudla,že by mala plakať.
Ako najväčší hrdina som si sadla na biely gauč,ktorí tu majú a zo stola som si uchmatla misku s chrumkami.
Však ako doma.
"Nechcem aby to vyznelo hnusne,no prečo si sem vlastne prišla?"
Do podania tejto otázky som aj absolútne zabudla prečo som tu.
Už mi ani nechutí.
Misku som odložila späť na stôl a pozrela sa na Chrisa.
"Čo sa deje Olívia?"
"Mal si pravdu Chris."
"To mám vždy. Skús mi to upresniť."
"Keď si mi hovoril,že by ma Ethan nikdy nemohol milovať,ani v budúcnosti,mal si pravdu. Prijala by som si,aby som sa ti mohla vysmiať a povedať,že si sa mýlil,no ono to tak nie je."
"Chcel som ti len dobre. Nepoznám ho,no viem čo sa hovorí. "
"Len som si prijala aby nikto nemal pravdu."
"Máš ho rada?"
"Mám rada aj teba."
"Miluješ ho?"
"Nie,povedala som,že nejde milovať niekoho,kto mi je cudzí aj keď ho poznám. Preboha veď ja o ňom nič neviem. Len to,že mu umrela mama aj to vďaka tomu,že si to vykecal."
"Nevykecal som to. Veľa ľudí vie,že mu mama umrela,no nikto nevie dôvod. Vie sa len toto. Ethan prišiel o matku."
"Prečo to vy viete,a ja nie?"
"Pretože si mimo Olívia."
"Niečo na tom bude."
"Inak,nemyslím si,že nejde nemilovať niekoho koho,ako ty hovoríš,nepoznáme. Podľa mňa to ide."
"Ako vieš?"
"Vidím to na tebe."

Inaaaak,pozeráva niekto alebo teoreticky pozná niekto seriál SKAM?
Ja osobne ho priam milujem.❤❤