Neviditeľný

36

Konečne!
Konečne skončila posledná,najviac mučivá ôsma hodina matematiky.
Preboha,ktorý kretén nám dal ôsmu hodinu matematiku?!
No konečne môžem hodiť všetky nepotrebné aj potrebné knihy do skrinky.
Keď sa tak pozerám,mala by som ju aj upratať.
Neupratovala som ju od doby čo som nastúpila na túto školu.
"Vyzeráš dosť zle."
"To je od teba milé,prijala by som ti poslednú hodinu matematiky. Tiež by si nevyzeral najlepšie,aj keď nehovorím,že teraz vyzeráš."
"Si sprostá Olívia."
"Nie viac ako ty Christopher."
"Budem sa tváriť,že si ma neurazila a ako ten  najúžasnejší, najlepší kamarát ťa pozývam na šálku horúcej čokolády."
"Neurazila som ťa,no je to od teba naozaj pekné gesto,aj keď jedna šálka mi stačiť nebude."
"Dobre,tak teda,pozývam ťa na dve šálky horúcej čokolády."
"To znie oveľa,oveľa lepšie."
"Tak poď už."

Dva prázdne poháre od horúcej čokolády sa nachádzajú na našom stole,no ja mám objednaný ďalší pohár.
V momente,ako mi mladá čašníčka položí pohár čokolády na stôl mi príde správa.

Potrebujem sa s tebou porozprávať.
-E

O čom?
-O

"Olívia,ty ma nepočúvaš."
"Ale áno počúvam,hovor ďalej."
Mal pravdu nepočúvam.
No nejako ma netrápia jeho príhody z oslavy nejakého chalana,ktorý ani neviem,kto je.

Nechcem to riešiť cez telefón.  Kde si?
-E

Teraz sa mi nedá. Niečo mám. Bude to musieť počkať na inokedy.
-O

"No najhoršie bolo,keď sa zrazu otvorili dvere a v nich nestáli striptérky ale jeho rodičia."
"Ou,to muselo byť zlé."
"Hej to bolo,no potom....."
A už znova nevnímam.
Načo mi je potreba vedieť príbeh o striptérkach,no nakoniec prišli jeho rodičia.

Kde si Olívia?
-E

Týchto otcovských správ by už aj stačilo.
Naposledy si pozriem správu,zablokujem telefón a venujem sa nudnému príbehu.

Po troch hodinách počúvania rôznych historiek z rôznych osláv či nejakých piatkových párty,kráčam ulicou na ktorej sa nachádza aj náš dom.
Ešteže to z mesta nie je ďaleko.
Keď sa začnem viac a viac blížiť k domu,kde bývam od doby,kedy som vyšla z mojej mami,otvorím tašku a snažím sa niekde najsť kľúče.
Mám ich!
"Nikto ťa neučil,že máš odpovedať na otázky,aj keď sú podané písomne?"
"Nikto ťa neučil nebyť zvedavý?"
"Čakám tu na teba hodinu."
"Prečo?"
"Pretože sa s tebou chcem porozpávať."
"O čom?"
"O  nás."