Neviditeľný

20

"Olívia, čo tu robí tento tu?"
Táto otázka mi je položená hneď ako sa mi naskytne pohľad na tých dvoch.
Ethan stojí a znudene pozerá na Chrisa,zatiaľ  čo on nevie koho z nás dvoch pohľadom skôr zabiť.
A ja?
Ja stojím medzi dverami a tvárim sa,že som Harry Potter a mám na sebe neviditeľný plášť.
"Mám aj meno mimochom.Ak by si nevedel som Ethan."
"Ja presne viem kto si."
"Tak kto som?"
"Si len obyčajný chudák."
"Aspoň nie som bezhlavo zaľúbený do svojej kamarátky,ktorá nemá žiadny záujem."
"Čo si to povedal?"
"Ako vidím len pravdu."
S  otvorenými ústami sledujem túto výmenu názorov,kým mi hlavou nezačne behať len jedna veta.
Aspoň nie som bezhlavo zaľúbený do svojej kamarátky,ktorá nemá žiadny záujem.
Môj mozog nie je schopný vstrebávať ďalšie ich vety a tak konečne prehovorím.
"To stačí."
Obaja svoju pozornosť upriamia na mňa.
"Ethan,ty prosím ťa choď-"
"Veľmi rád."
Nezabudne podotknúť,čím ma samozrejme preruší.
"....a ty Chris ostaň tu."
"Prajem príjemny pokec."
Samozrejme,že Ethan nemôže zabudnúť dodať nejakú hlúpu poznámku.
"Mali by sme si asi sadnúť."
V tichu prejdeme do obývačky,kde sa usadím do čierneho kresla,zatiaľ čo si Chris sadá na gauč rovnakej farby ako je aj kreslo.
"Čo to malo znamenať?"
"Čo ako?"
"Toto vystúpenie,čo si tu predviedol."
"Len ma zaujímalo prečo tu bol práve on."
"A to u mňa nemôžu tráviť čas aj iní priatelia?"
"On nie je tvoj priateľ. Nikdy ani nebude.On nemá priateľov Olívia. Videla si ho niekedy s niekým iným?"
Mal pravdu.
A preto len mlčky sedím a pozerám na Chrisa,ktorému z úst vychádza len pravda.
"Chcem ťa len chrániť. Chcem ťa chrániť od bolesti,ktorú ti môže v budúcnosti spôsobiť."

Btw ľudiaa,prajem vám prijémne prázdniny.
Poriadne si ich užiteeee❤❤❤.
A ďakujeeem za čas,ktorý venujete príbehu.
O chvíľu sa nám to už rozbehne a dozvieme sa dosť podstatné veci.
Napr aj to prečo sa Ethan správa,ako sa správa alebo či mal Chris pravdu o tom čo povedal Olivii.😎
Ešte raz vám moc ďakujem.
Ste supeeeeer.❤❤❤