Neviditeľný

28

Viete,keď vám niekto povie,že sa neskôr dohodnete ohľadom nejakej veci,zvyčajne sa neskôr naozaj dohadujete.
Spolu.
Obaja.
Ale pamätajte,keď vám Ethan povie "Dohodneme sa ešte",znamená to,že za vami na druhý deň ráno príde rovno do triedy a len vám oznámi aby ste v piatok o deviatej boli v plnej paráde pripravení baviť sa.
A tak sa teraz poslednýkrát pozerám do zrkadla a prehodnocujem svoju asi tak polhodinovú prípravu.
Nič moc.
Len jednoduché roztrhané čierne rifle,biele tričko s názvom skupiny a kožák.
Vlasy,ktoré si posledný polrok nechávam strihať len po plecia mám rozpustené.
Presne päť minút pred deviatou mi zvoní telefón,kde svieti Ethanove meno.
Len to zruším a korytnačími krokmi prejdem dole schodmi, až do predsiene,kde si obujem svoje obľúbené vansky a opúšťam dom.
Ako zvyčajne,Ethan stojí opretý o svoje auto a fajčí.
Nehorázne mu to sekne.
Aj keď sa pomaly zabíja.
No myslím,že on je len rád.
"Ahoj."
"Pripravená baviť sa?"
"To vieš."
"Veď daj najavo aspoň kúsok radosti."
"Nevidíš ten úsmev,ktorý tu hádžem na teba?"
"Nie, vidím len nejakú neopísateľnú grimasu."
Hľadí na moju tvár a keďže to zo srdca nenávidím,odvrátim tvár inde a bez povolenia nastúpim do auta.

Prišli sme sem len pred polhodinou a ja už nikde neviem nájsť Ethana.
Akoby sa prepadol niekde pod zem.
Aj keď nehovorím,že je ľahké nájsť niekoho v tomto paláci.
Sú tu samé dvere.
Naozaj!
Kdekoľvek v tomto dome si, všade sú nejaké dvere,ktoré samozrejme niekde vedú.
Keď som vyšla už asi z destiatych dverí tohto domu,vzdala som to.
Radšej sa usadím niekde v záhrade,kde ma nikto nebude obťažovať a ak sa mi náhodou podarí zastihnúť mladého pána Ethana,nakopem ho do riti tak silno,že  alkohol z jeho tela,no hlavne z jeho tupého mozgu hneď vyprchá.
Nejaká šťastena stojí dnes pri mne.
Hneď ako vojdem na záhradu,kde sú samozrejme hádam všetci,uvidím Ethana.
Ethana,ktorý sa práve háda s mojím najlepším kamarátom!
Krista!
Rýchlosťou svetla uháňam skončiť hádku,ktorá by pri ich stave preústila do bitky,kde by som si musela vybrať ošetrovať rany len jednému z nich.
A všetci vieme,kto by to bol.
Jasné,že Ethan.
"Je jej so mnou lepšie než s tebou! Ja ju aspoň nedržím v klietke!"
"Veď ťa ani nepozná!"
"Určite ma pozná lepšie než ty,ktorý tu má silné reči!"
"Lepšie než ja? Neviem či vie to čo viem ja!"
"A čo vieš ty? Čo o mne ty vieš?"
"Napríklad to prečo tvoja matka skapala ty bastard!"
A práve v tomto momente sa Ethan chcel vrhnúť na Christophera,no neviem,ako sa mi podarilo vrhnúť sa tam.
No v ten nevhodný moment.
Práve,keď sa Ethan snažil zasiahnúť Chrisa.
A tak jeho päsť skončila na mojej tvári.
No to ma nebolelo tak,ako ma bolelo vidieť bolesť v Ethanových očiach.