„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

Koniec dobrý všetko dobré...alebo len začiatok?

Keď som otvorila oči oslepilo ma slnečné svetlo. Pozerala som na strop namaľovaný ako nočná obloha na moje obľúbené súhvezdie Sirius. „Dobré ráno princezná." strhla som sa.„Ocko...čo tu robíš?" opýtala som sa prekvapene. Môj otec sedel v kresle oproti mojej postele. V tom mi všetko došlo.„A čo tu robím ja? Rookwood a..." „Upokoj sa Lily všetko je v poriadku. Obaja sú dočasne v Azkabane a čakajú na súd, nehrozí, že ich ešte niekedy uvidíš." Otec si sadol vedľa mňa na postel, vyzeral akoby nespal celé dni.„Počkaj...povedal si obaja?" otec prikývol:„Daniel Rookwood a Markus Yaxley." zarazila som a otec a na mňa spýtavo pozrel. „A čo Alexander Nott. On tam bol tiež robili všetko čo im povedal on!" prudko som sa posadila a až sa mi zatočila hlava.„Ja viem Lily..."„Tak prečo nie je s nimi?" vyletela som na otca. Jeho pohľad sa mi nepáčil.„Keď vás tvoje kamarátky našli Nott bol preč. V deň keď sa študenti vracali domov na sviatky našiel ho Hagrid v lese...Bol zranený, dobitý a stratil veľa krvi čo prilákalo zvery...dotrhali ho." opatrne som si ľahla. Musela som spracovať čo mi otec práve povedal. Nott je mŕtvy.„Ešte nebol plnoletý, do 17-stky mu chýbalo pár mesiacov...takže za to čo urobil ponesie plnú zodpovednosť Theodor, jeho otec." iba som prikývla.„Čo sa vlastne stalo? Ako dlho som bola mimo?" „Tvoje kamarátky ťa hľadali vraj si sa išla prejsť kým si ony odskočili do obchodu, keď ťa nikde nenašli napadlo ich, že ak si chcela byť sama išla si ku škriekajúcej búde... Uvideli ťa z hlavou v kaluži krvi Yaxleyho kúsok nad tebou  bol pri vedomí z posledného. Rookwood bol pár metrov od vás v bezvedomí. Alexis bežala po pomoc a Soňa..." „Nevolaj ju tak nenávidí to, je Sonya." prerušila som ho. Otec sa usmial. „Prepáč...Sonya ti zaistila ranu na hlave aby si už nekrvácala. Neville, Mcgonagallová a Slughorn vás okamžite premiestnili k svätému Mungovi. Týždeň si tam ležala a keď vám začali prázdniny Pansy nám dovolila vziať ťa domov." spýtavo som na otca pozrela, pochopil.„Pansy Malfoyová moja bývala spolužiačka, nikdy som ju nemal rád ale je to naozaj najlepšia doktorka akú poznám."„Manželka Draca Malfoya je doktorka?" Scorpiusova mama? Nikdy som nerozmýšľala nad tým čo asi robí jeho mama. Ocko prikývol.„A teraz zlatko ak sa na to cítiš potrebujem počuť čo sa tam stalo, od začiatku."Porozprávala som mu všetko na čo som si spomenula.„Takže hovoríš, že tam ešte niekto bol?" trochu sa zamračil. „Áno...dvaja, traja možno viac, neviem...Preto bol Yaxley taký dobitý." „A ten druhý...nemal žiadne známky po bitke, ale aj tak sa prebral až po pár dňoch."„Netuším prečo." o cruciatuse som radšej pomlčala. Niekto ma zachránil no použil neodpustiteľnú kliatbu takže by mal veľké problémy. Aj ten nápis som si nechala pre seba. S ockom som zišla do obývačky. Mama niečo písala, James pozeral telku a Al čítal knihu, to bolo divné. Mama ku mne okamžite pribehla. „Ako a cítiš?" „Nikdy mi nebolo lepšie." zasmiala som sa.„Si presne ako tvoj otec."„Čo tým chceš naznačiť?" zasmial sa otec a akože urazene na ňu pozrel. Mama len prekrútila očami.„Bol to ten síce najdebilnejší nápad aký sa dal, ale nikdy som nepočul nič viac cool." povedal uznanlivo James keď som si prisadla k nemu na gauč.„O čom točíš?" fakt som nechápala načo naráža.„O tom ako si skosila Yaxleyho, pani Malfoyová povedala, že si mala predlaktie zlomené na osem častí, vraj nemala tušenie akým zázrakom sa ti tie kosti nevylomili cez kožu." „Dik." James sa čudne vyškieral. Cítila som, že je na mňa hrdý. Zalial ma pocit šťastia. „Vidíte ja som vravel, že to boxovanie vám na niečo bude." podpichol otec pretože mama bola vždy zásadne proti aby sme sa navzájom mlátili. Musela som sa zasmiať.„Čo všetko si pamätáš?" opýtal sa odrazu Al.„Všetko pokým sa mi nezlomila ruka...potom som už nedokázala vnímať nič iné." chvíľu som mala pocit akoby sa mu uľavilo. „To preto lebo keď si ju prelomila všetky tie zlomené časti vytvorili akoby bariéru na prietok krvi a úplne narušili všetky žili, bolesť čo sa ti tým spôsobila nedokázal nervový systém naplno zaznamenať kvôli nalomenej temennej kosti, odkrvenia hlavy a posttraumatického šoku čo spôsobilo, že si aj napriek obrovskému návalu adrenalínu a vysokému tlaku odpadla bez možnosti vnímať okolie pár sekúnd pred tým." James sa oblial minerálkou otcovi spadli okuliare a mama sa zastavila v polke naťahovania sa po ovládač. Všetci sme otvorili ústa a nezmohli sa na slovo.„Serte na to." vzdychol a ďalej sa venoval knihe.„A v našej reči by to nešlo?" drgla som do Jamesa nech to nechá tak. Zbytočne by sa zase hádali. Neskôr sme začali ozdobovať stromček a vešať výzdobu. Na druhý sviatok vianočný sme išli k babke a dedovi Molly a Arthurovi, tak ako každý rok prišli úplne všetci. Po novom roku sme sa opäť vrátili domov. Nasledovalo dokupovanie vecí do školy a ani som sa nenazdala a bol siedmy január a my sme sa mali vrátiť do Rokfortu. Tešila som sa na to ako už dávno nie. No to som nemala ani najmenšie tušenie čím ma ešte môj štvrtý ročník prekvapí.