„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

Zase Testrály?

Opatrne som sa na tú osobu pozrela. „A- Al?" koktala som. Úplne si ma k sebe pritiahol a silno objal. Rozplakala som sa ešte viac do jeho košele zatiaľ čo ma jemne hladkal po chrbte. „Mám rád západ slnka, najkrajšia časť dňa." ani kúsok som sa neodtiahla len som vykoktala: „Prečo myslíš?" cítila som ako sa pousmial. „Pretože je to koniec dňa a svetla, symbolu nádeje a všetkého pekného." teraz som už musela podvihnúť hlavu a nechápavo na neho pozrieť. Bol opretý o stenu a s iskričkami v očiach pozeral na západ slnka, ani sa neunúval otočiť pohľad ku mne. „Práve vtedy strácajú ľudia vieru a snažia sa byť pripravený na tú temnotu čo prichádza s nocou ale nikdy nebudú pripravený, nedá sa poriadne pripraviť ak ani nevieš na čo konkrétne sa treba pripraviť keď ani zďaleka netušíš čo príde. Tá temnota ich pohltí a oni len zničený čakajú na nový východ slnka...na novú nádej a lepší začiatok. Problém je, že aj tak za každým dňom raz príde opäť noc." hovoril potichu no zreteľne a s jasným presvedčením. Pomaly som prestala plakať, snažila som sa pochopiť čo mi tým chce naznačiť no nerozumela som. Sklonil pohľad a pozeral mi priamo do očí, úplne ma nimi hypnotizoval. „Neplač, že zapadlo slnko, lebo slzy ti zabránia uvidieť hviezdy sestra." „Albert Einstein?" opýtala som sa a on s úsmevom prikývol. „Nebojuj s nocou...ži ňou." „Odkedy je s teba taký poetik?" zasmiala som sa. Al do mňa drgol a zatváril sa urazene: „Snažím sa ti pomôcť." „Je mi fajn braček len...Marco sa so mnou rozišiel a ja som sa ani nepokúsila tomu zabrániť." opäť sa mi po líci skotúľala slza. Albus mi zobral tvár do rúk a utrel mi ju. „Všetko zlé je na niečo dobré a navyše nikdy nieje tak zle aby nebolo ešte horšie." „Aha tak vďaka ty podpora." nedopustila som si. Bolo to už dávno čo sme sa s bratom takto smiali. „Snažím sa tak nepičuj." bola som mu neskutočne vďačná ako mi dokázal zlepšiť náladu. „A okrem toho ja toho debila nemám rád. Myslí si o sebe, že je najmúdrejší lebo je v bystrohlave." zamračil sa Al. „Braček úprimne máš ty vôbec niekoho rád?" neodpustila som si. „Napríklad teba sestrička." zašepkal a dal mi pusu do vlasov. „Škoda, že si ma tie štyri roky na Rokforte ani poriadne nevšímaš to mi teda biedne dokazuješ ako ma máš rád." trochu som sa zamračila. „Zato, že sa s tebou nebavím každý deň a nebehám ti za zadkom ako Rose alebo James neznamená, že na teba nedávam pozor." podvihol obočie a ja som stíchla. Je pravda, Al sa niekedy objavoval v situáciach keď sa napätie dalo krájať ale to bolo asi tak všetko. „Scorp mi povedal čo sa stalo, urobila si dobre keď si Marcovi nepovedala čo sa stalo, ty aj ostatný by ste mali obrovské problémy." „Ty si išiel za Hagridom aby povedal Mcgonagallke, že som bola s ním však?" Al len prikývol. „Mala by si začať niečo robiť s obranou proti čiernej mágie nemôžeš pobehovať po lese keď nevieš vyčarovať patronusa, on je základ." podpichol ma. „Naser si Al." strkla som ho a on sa postavil. „Hádam si sa neurazil?" zaškerila som sa.„Vraj rada lietaš na testrálovi." jeho úškrn neveštil nič dobré. Prekliaty Malfoy, pomyslela som si. Podal mi ruku a ja som ju prijala, zdvihol ma ku sebe ale nič nehovoril.„Čo tým naznačuješ?" nadvihla som spýtavo obočie.„Preteky?" nezmohla som sa na slovo.„Žartuješ však?" vážne som dúfala, že si robí srandu, no keď zodvihol zo zeme dve laná bolo mi jasné, že to myslí smrteľne vážne.„Z toho si urob uzdu." prikázal a už motal svoju. Neostávalo mi nič iné len poslúchnuť.„Ako sa chceš dostať z hradu?" napadlo ma akože len tak medzi rečou taký detail.„Lumentro." nechápavo som na neho pozrela.„Ach Lily, zaklínadlo, ktoré privolá testrály a dovolí ti ich na zhruba pol minúty vidieť." povedal akoby to bolo samozrejmosť. Odvrkla som si.„Na čo čakáš nemáme celú noc." vytrhol ma zo zamyslenia. Stál na zábradlí s lanom v jednej ruke a prútikom v druhej.„Byť tebou najprv mu zachyť lano na krk a vyhupneš sa na neho." žmurkol na mňa a...„ALBUS!" zakričala som ale to už Al skočil. Zdesene som pozerala ako padá z astronomickej veže. No odrazu zmizol.„Čakáš snáď na pozvánku?" ozvalo sa za mnou. Prudko som sa otočila a uvidela Albusa ako lieta okolo veže, vyzeralo to dosť divne keďže testrál bol neviditeľný. Traslavo som vyliezla na zábradlie.Teraz alebo nikdy, pomyslela som si a skočila som. Bol to neopísateľný pocit vnímala som len vietor ako mi naráža na tvár a strapatí vlasy. Spamätala som sa až keď bola zem a nebezpečne blízko.„LUMENTRO!" švihla som prútikom a okamžite som uvidela približujúceho sa testrála. Keď bol tesne pri mne lano som mu hodila okolo krku a vytiahla sa na jeho chrbát. Kým som doletela ku vyškierajúcemu sa Alovi kúzlo vyprchalo a ja som si opäť pripadala, že sedím na vzduchu.„Trochu sa prevetráme čo povieš?" navrhol Al a ja som s radosťou súhlasila. Vďaka nemu som úplne zabudla na Marca. Leteli sme do Rokvillu a potom popri koľajníc, ktorými chodí rokfortský expres. Konečne som zase cítila, že sme si s Alom blízky tak ako keď sme boli malý. Môj veľký brat.