„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

Prvý

Túto časť špecíalne venujem pre moje najlepšie čítateľky, ktorým osobne ďakujem za nedočkavosť na ďalšie časti, ktorá ma núti písať ďalej.  _ninn_hp_     Mojteddy   <3

Ako som predpokladala nasledujúce deň už počas raňajok vletela do Veľkej siene moja snežná sova Hedviga junior. Otvorila som list s jednoduchým textom:

Moja najdrahšia Lily,                                                                                                                                                          Samozrejme mi môžeš povedať čokoľvek a rešpektujem, že chceš aby to ostalo medzi nami. Takže najlepšie bude ak mi to porozprávaš osobne. Stretneme sa po večeri pre hlavnou bránou Rokfortu.                                            S láskou mama.      PS: Pozdrav bratov a nech si Albus okamžite                                                                                                                      opraví známky.

Celý deň prebiehal celkom pokojne, pokiaľ nerátam ako všetci šalejú zo záverečných skúšok. No všetci ako všetci. Sonya a Lex sa na to ako každý rok vysrali a Claris šalie jedine tak z nich že nemajú šancu s takýmto prístupom zmaturovať. Scorpiusa som celý deň nevidela rovnako tak Ala takže určite chystajú nejakú "prekvapenie", ktoré Mcgonagallke raz istotne privedie prinajmenšom menší infarkt. No pri nich "menší" je veľmi nepravdepodobné. Hneď po večeri som sa vybrala za mamou. Tá už čakala v aute pred hradom.„Zlatíčko!" vyobjímala ma nadšene.„Tak rada ťa vidím."„Aj ja teba mami ale za chvíľu ma asi rozpučíš." smiala som sa a ona ma konečne pustila.„Skočíme si do Rokvillu na čokoládu čo povieš? Mcgonagallovej som to oznámila takže všetko je v poriadku." žmurkla na mňa a mohli sme vyraziť. Počas jazdy sme sa bavili o známkach, učiteľoch, príprave na skúšky a všetko čo patrí ku škole. Až keď sme sedeli s horúcou čokoládou v jednej kaviarni v Rokville mama začala tému, kvôli ktorej sme sa vlastne stretli.„Ide o jedného chlapca."„Tvojho chlapca?" prerušila ma okamžite.„Nie, no, nie tak celkom, vyzerá to tak že má o mňa istý záujem ale on je taký že..."„Sukničkár?"„...vlastne áno ale ja neviem čo si o tom mám myslieť keďže jeho mama mi povedala..."„Rozprávala si sa o vás s jeho mamou?"„Mami môžeš ma prosím ťa počúvať tak že ma necháš aj dohovoriť?" vyletela som už mierne.„Ďakujem." povedala som keď sa zatvárila ustupujúco. Neviem prečo ale jednoducho som jej musela povedať pravdu o všetkom. No dobre možno nie tak celkom o všetkom. To že som spala s najväčším sukničkárom, ktorý vlastne s mojim bratom zabili Notta som si radšej odpustila. Na môj dojem sa netvárila až tak veľmi prekvapene ako som pôvodne čakala.„V prvom rada sa ťa musím opýtať presne to čo Pansy, máš so Scorpiusom niečo?" červená som musela byť až za ušami, chcela som jej to povedať ale bolo mi to hrozne trápne.„Lily som tvoja mama."„Veď práve." zamrmlala som si pre seba. Zrejme nie až tak potichu ako som chcela.„Miláčik viem že si zmätená..." začala jemnejšie.„A ja viem že ty a ocko ste sa tiež nedali do kopy mávnutím prútika ale poznáš aké to je byť v podstate zamilovaná do....nepriateľa?" vybuchla som. Síce nie moc ale už som bola hotová sama zo seba nevedela som čo mám robiť čo si myslieť a koho skôr počúvať.„Poznám , až príliš." takmer zašepkala. Nechápavo a prekvapene zároveň som k nej zdvihla zrak.„V treťom ročníku som si našla chlapca s ktorým som chodila dva roky. Bol to môj prvý...čo sa týka všetkého. Nikto o tom vzťahu doteraz nevie, okrem mňa jeho, Daphne a Blaeisa Zabinyovcov a Pansy Malfoyovej." nevedela som, ktorú z tých informácii mám skôr vstrebávať.„Prečo práve oni? Veď to boli vaši nepriatelia." naznačila som úvodzovky, mama sa len zasmiala.„Lily chrabromil a slizolin sa nenávideli aj keď na to nemali jediný pravý dôvod. Bolo to už akoby z povinnosti. Ja som toho názoru nezastávala. Boli to moji najlepší priatelia a to čo medzi sebou mali s ockom alebo Ronom sa mňa už netýkalo. Viem aký to sú ľudia, aký sú naozaj a tiež viem že Pansy za tebou do Rokfortu išla práve kvôli Scorpiusovi a nie nejakým testom...Predpokladám že vieš čo sa naozaj stalo s tým chlapcom čo ťa napadol." všetko okolo sa si zastavilo a neverila som vlastným ušiam. Ona celý ten čas vedela pravdu. Myslela som že toto sa mi jednoducho musí snívať že nič  toho nie je pravda.„Ty vieš čo Al urobil?" vyšlo zo mňa kým som sa spamätávala.„Pravdaže. Ako som povedala ja a Pansy sme stále dobré priateľky." uzavrela to jednoducho.„A ocko o tom vie?"„Nie, ani a Alovi a už vôbec nie o mojom prvom vzťahu a ocenila by som ak by to ostalo len medzi nami." tvárila sa vážne a prísne. Pripomínalo mi to skôr ako by mi hovorila a tajných plánoch na výrodu jadrovej bomby a nie o pubertálnych láskach.„Takže tebe nevadí že som sa zaplietla so Scorpiusom?" opýtala som sa na rovinu ďalšiu záhadu večera. „Nie, je to tvoje rozhodnutie. Ani ja a ani rodičia Scorpiusa nechcú aby ste si mali nakazane s kým máte byť a kto pre vás nie je dosť dobrý. Je to tvoje slobodné rozhodnutie."„Mami si v poriadku?" spýtala som sa opatrne keď sa mama začala do toho až moc vciťovať. Vedela som že niečo nie je v poriadku. Len som nevedela presne určiť že čo.„Prepáč ja len...viem aké to je vzdať sa niekoho koho veľmi milujem preto lebo niekto povie že je mi k sebe nepatríme lebo ja som z takej rodiny a on z takej. A Scorpiusovi rodičia to vedia tiež. Choď za svojim srdom Lily. Nie a menom a rodom. ak ťa mladý Malfoy naozaj miluje...máš moje osobné požehnanie nech ste spolu šťastný ako dlho budete chcieť VY a nie niekto iný." tým náš rozhovor skončil. Ani neviem prečo ale bola som nesmierne šťastná, vlastne som stále nevedela či ma Scorpius má rád tak ako ja jeho, ako s mám zachovať, čo robiť či ako zistiť pravdu, ale jedno mi bolo jasné. Mám najúžasnejšiu mamu na svete aj keď som mala pocit že mi nepovedala všetko podstatné, ale to nevadí už tak som zistila viac než som si vedela predstaviť. Nevedela som však že tie ozajstné prekvapenia ešte len prídu...