„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

Chodiace nešťastie

Celý deň prebehol až príliš pokojne. Poobedie sme strávili v knižnici s prípravami na pondelkové vyučovanie a nikto nerozpraval viac ako by bolo nutné. „Mali by sme ísť na večeru." Podotkla Claris a zbalila si veci. Bez slova sme sa všetky zdvihli a išli. Keď sme došli do veľkej siene všetci sa na nás obzerali a niečo si šuškali. „Toto bude ešte zaujímavé." Zavrcala mi Sonya a ja som si bola sto percentne istá že má pravdu. Rozdelili sme sa a všetky sme vyrazili tak nejak opatrne ku stojím stolom. Sadla som si na svoje zvyčajne miesto vedľa Rose ktorá ma sprazila pohľadom. Počas celej večere na mňa všetci pokukovali. „Nechuti ti sestrička? Ešte si skoro nič nedala do úst." Opýtal sa provokatívne James keď si všimol že z môjho taniera vôbec neodbudlo. „Alebo by bolo snáď lepšie mať niečo iné?...jazyk mladého Malfoya napríklad?" Vyškeril sa najkyslejsie ako mohol. Rose okamzite treskla príbor o tanier a s nepríčetnym výrazom a ráznym krokom vyletela zo siene. Roxanne drgla do Freda a obaja namierili pohľad na slizilinsky stôl. Aj ja som sa hneď otočila. Malfoy akurta vstával od stola a rozbehol sa tiež preč, pravdepodobne za Rose. A zase prišlo šuškanie. „Zeby problémy v raji?" Zasmial sa James. „Ty si totalny kreten!" zhúkla som a hodila po ňom rohlík. Razom som aj odchádzala prec a zvedavé pohľady som si radšej nevšímala lebo by som polovicu tých ľudí pozabíjala. Až do jedenástej som sa nepohla z izby.  Zatiahla som si baldachýn a čakal kým baby zaspia. Prezliekla som sa do čiernych legín, trička, mikiny a topánok a vypadla som z tamad svetelnou rýchlosťou. Dobehla som na piate poschodie. Baby už sedeli pri okne a čakali len na mňa. Atmosféra nebola taká ako zvyčajne. Keď som bola asi na treťom poschodí zdalo sami že v diaľke z lesa sa ozvalo pár výkrikov. Obzerala som sa a nevšimla si nalomenu rimsu. Pod nohou sa mi zlomila a ruky mi skĺzli z parapety. Nepadala som ani meter lebo ma Sonya zachytila. Bohužiaľ za tú ruku kde som mala vykĺbené rameno. Bolesťou som vykríkla. „Podaj mi druhu ruku!" Ozvala sa z vedľajšej parapety Lex. Natiahla som ruku ale bola príliš vysoko. „Nedotiahnem." Zapistala som lebo bolesť ktorá prúdila mojim ramenom, pravdepodobne zase vykĺbenym, sa stupňovala čo raz viac. „Sonya prosím...pusti ma." Plakala som. Už som to viac nedokázala znášať. „Zblaznila si sa? Drž sa vytiahnem ťa." Na jej tvári bolo jasne vidno že nevládze a dlho ma neudrží. Ja som zase už nedokázala vydržať tu bolesť. „Chyť sa tohto!" Obe sme sa otočili opäť na Lex. Vyzliekla si mikinu a natihla ju ku mne. „Neroztrhne sa?" Panikarila o poschodie vyššie Claris. Nikto jej neopovedal a Lexi sa ma z celej sily snažila vytiahnuť k nej. Nohy som sa pokúšala zaprieť a trochu sa odraziť ale príšerne sa mi šmýkalo. Keď sa nám nejakým zázrakom podarilo dostať ma k nej obe sme zrýchlene dýchali a spotené sme boli ako po tréningu na metlobal. „Lily Potterová ty si chodiace nešťastie vieš o tom?" Prehlásila Zadychčane. „Lebo ty si sama šťastena Zabinyova." Vrátila som jej a rozosmiali sme sa. „Ak ste by dve skončili a pokiaľ Lily nemá ďalší nápad ako sa zabiť mali by sme vypadnúť." Nad Clarisinou poznámkou sme len pretočila očami a zberali sme sa ďalej. To už bolo ale o čosi náročnejšie keďže som zase  vykĺbila rameno. Asi po pol hodine sa nám konečne podarilo dostať na zem. „Merlin zem moja milovaná." Zložila sa Lex na trávu a vyzerala že ju začne čo chvíľa bozkávať. „No tak greenpeace-sačka vstávaj." Kopla do nej Sonya. Neopustila som si uchechtnutie. Divím sa že ešte nesvitalo keď sme sa konečne dotrepali k malému jazierku v lese. Začali sme sa vyčerpane na zem. „Nemame veľa času takže prejdime k veci...čo sa to kurva deje?" Zhúkla Lex až sme nadskočili. „Zacnime povedzme tým čo sa stalo včera." Navrhla Claris ale už nemala ten svoj zvyčajný prívetivý výraz. So Sonyou sme sa na seba automaticky pozreli. Vzdychla som si: „Noo ono to bolo tak že..."

Večer bude ďalšia časť😋