„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

Es mejor arder que apagarse lentamente

Môj štvrtý ročník sa vyvíjal až príliš dobre, čiže som každú chvíľu čakala kedy sa niečo fatálne pokašle. Bystrohlav a chrabromil porazili bifľomor, Nottovi sa stále hojila ruka po Sonyinom "nekontrolovateľným správaním" ako to Neville veľmi rád každému stále pripomínal. Sonyi sa podarilo presvedčiť Scorpiusa Malfoya aby zobral Alexis do týmu ako novú triafačku, Claris sa veľmi zblížila s jedným Alovým spolužiakom z bystrohlavu aj keď jednoznačne popiera, že by z toho mohlo byť niečo viac každá máme iný názor, s ktorým ona zásadne nesúhlasí. Sonya neznesie Albusovu prítomnosť viac než kedy predtým, začína pripomínať jednu z tých, ktoré Al použil ako zábavku na jednu noc a potom odkopol, výnimka je v tom, že im to potom "vynahradí" ďalšou nocou a má od nich pokoj. Keby niečo také skúsil na Sonyu pravdepodobne by potom dostala celu v Azkabane vedľa svojich rodičov a on zaslúžené miesto na cintoríne vedľa Jamesa a Lily Potterovcov. No a ja? Pekne sa mi ztvarovala postava na tvári som nemala jedinú vyrážku a moje vlasy chytili taký ohnivý odtieň červenej ako nikdy predtým. Bola posledná sobota pred odchodom domov na vianočné sviatky. Čo znamenalo poslednú návštevu Rokvillu a tomto roku. Aj snehu bolo asi o pol metra viac ako minulého roku.„Kde toľko trčia?" pýtala sa ma Alex každú chvíľu, keď sme čakali Sonyu a Claris pri hlavnej bráne aby sme zašli do Rokvillu.„Povedala som ti to pred troma,siedmimi, dvanástimi a pätnástimi minútami a hovorím ti to znova NETUŠÍM!" zakričala som jej posledné slovo do ucha lebo aj ja som už strácala trpezlivosť. Asi až o ďalších 10 minút spoza rohu vybehla vysmiata Sonya.„Trochu meškám čo?" opýtala sa a my sme skoro vyleteli z kože.„Trochu meškáš???? Sonya čakáme tu vyše pol hodinu!" okríkla ju Lex. Sonya vyzerala, že naozaj netušila koľko sme museli čakať.„Kde je Clara?" zmenila som tému lebo Lexi vyzerala, že sa Sonyi hodí po krku.„Ou no ona nejde ten bystrohlavčan ju pozval so svojimi priateľmi, poviem vám trvalo mi večnosť ukecať ju aby išla." „Prečo si taká zadýchaná?"„Lexis bežala som sem až zo žalárov." obhajovala sa Sonya. Radšej sme sa vybrali skôr než stihli tie dve do seba skočiť. Vonku bola fakt zima, Lex sa sťažovala na omrznuté prsty, Sonya uši a nos a ja som už necítila nič.„Ideme k trom metlám na ďatelinové pivo?" navrhla som a baby okamžite súhlasili. V ten moment by súhlasili s čímkoľvek kde je aspoň trochu teplo. Bolo plno,každý to bral ako únikovú cestu pred príšerným počasím vonku. Sadli sme si k jednému z posledných voľných stolov a ostali sme sedieť v bundách čiapkach a šáloch minimálne pol hodinu.„Ty sa chceš ožrať?"smiala sa zo mňa Sonya keď som pila už tretie pohár.„Z ďatelinového piva?" neveriacky som na ňu pozrela.„Soňa vieš že pre Lily to je ako droga keď ho začne piť nevie prestať." pripomenula Lexi. Sonya ju začala mlátiť cez stôl s čiapkou nakoľko Lex sedela oproti nám.„Pomoc ona sa zbláznila, Sonyatella Bellatrix Blacková-Lestrangeová nechci aby som sa začala brániť." rehotala sa Lex a krčila sa pod stôl aby na ňu Sonya nedotiahla.„Ešte raz mi povedz Soňa a neochráni ťa predo mnou ani samotný Harry Potter...a prestaň vyslovovať celé moje meno vieš,že je príšerné ešte ho niekto započuje a ja už nikdy nevídem do spoločnosti." rozčuľovala sa Sonya a my sme skoro umreli od smiechu.„No toto ti už je len spoločnosť."neodpustila som si. „Aj ty ma voláš Lexis a nesťažujem sa."„Furt lepšie ako Sonyatella moja mame to smrťožrúctvo zjavne neprospievalo." odvrkla si Sonya.„Neviem prečo vždy keď spomenieme tvoje meno dostávam chuť na nutellu, chápeš Sonya TELLA, nu TELLA." teraz sa už neudržala ani Sonya. Smiali sme sa na celé Tri metly.„Poďme už radšej než nás vyhodia." snažila som sa dosmiať ale jednoducho sa to nedalo. Zaplatili sme sa vyleteli von. Smiech nás prešiel akonáhle nás poriadne vyfackal mráz a sneh.„Neviem ako vy ja si idem ešte kúpiť tu nutellu."neveriacky sme sa Lex pozreli.„No čo je, ja som nežartovala."tvárila sa nevinne.„Fajn." prekrútila očami Sonya.„Chodte ja sa trochu prejdem nieje mi najlepšie." obidve nahodili výraz "my sme ti to vraveli" spýtavo som sa nich pozrela.„To máš za to, že si chamtivá a trebalo vypiť tri pivá všakže?" zaškerila sa Lex a Sonya súhlasne prikyvovala.„Naserte si." vyplazila som im jazyk a bežala preč lebo po mne začali hádzať snehové gule. Prešla som sa až k plotu čo ohraničoval cestu ku škriekajúcej búde. Pri pomyslení na príbeh čo tak zažil ocko s Ronom a Hermionou a predtým dedo James,Sirius a Remus som sa musela pousmiať.„Obzeráš vysnívaný dom Potterka?Bude ti musieť stačiť keď ťa vydedia veď kto by len trpel v rodine špejda jak si ty." prudko som sa strhla. Predo mnou boli Nott,Rookwood a Yaxley. Stála som v lese v počasí keď nikto nevystrčí päty z domu a ešte k tomu úplne sama pred troma siedmakmi, deťmi jedných z najhorších smrťožrútov, ktorý sa netvárili, že si prišli pokecať.„Dávaj si bacha na hubu Nott...ale skôr na ruku?" pohŕdavo som sa usmiala a pozrela na jeho stále nezahojenú obviazanú ruku.„S tou malou štetkou si to vybavím potom." zasyčal.„Tá štetka ti urobí z tvojho mizerného bezvýznamného života peklo." telom mi prebiehala elektrina a cítila som neskutočný príval adrenalínu no zároveň sa mi triasli kolená ale už nie od zimy. Bolo mi jasné, že nech urobím čokoľvek sama proti nim nemôžem absolútne nič aj keď obrana proti čiernej mágii bola jedna z mála vecí, ktoré mi išli dokonale.„Urobím si z jej kože rohožku pred hajzel ale TOHO sa TY už nedožiješ!...chytte ju kreténi!" zvrieskol Nott a Rookwood s Yaxleym sa po mne rozbehli. Al nebol jediný koho otec naučil boxovať. Uštedrila som im poriadne pekné rany na dokonale citlivé miesta. Boli to síce gorily ale mali na hovno reflexy a vôbec nedokázali predvídať môj ďalší pohyb. Celkom som to udržovala na rovnako ale odrazu pribehol Nott a než som sa stihla spamätať zozadu ma podkopol. Spadla som hlavou rovno na ostrý kameň a pocítila ako mi začala tiecť krv. No tak veď si predsa Potterová, mysli Lily mysli!!! mala som asi dve sekundy lebo v to ma Nott schytil za ramená a prudko ma zdvihol. Len tak tak som stihla schmatnúť ten kameň a z celej sily som sa zahnala. Nott začal nepríčetne kričať. Pustil ma a chytil sa za tvár , z ktorej sa mu valil prúd krvi.. Rookwood a Yaxley v momente vybrali prútiky. Ležala som na zemi, snažila sa odplaziť ale bolo mi jasné, že už nemám šancu„AVADA KED..."na konci Rookwoodovho prútika jasnelo zelené svetlo. Nemala som potrebu zavrieť oči, pozerala som sa svojej smrti priamo do očí a bola som pripravená zomrieť. V tú chvíľu mi to bolo jasné. Som dcéra Harryho Pottera, vnučka Lily a Jamesa Potterovcov. Boli to stotiny no mne pripadali ako nekonečné minúty počula som tlkot svojho srdca, kvapkanie mojej krvi do snehu, precítila som každučký okamih dýchania, ostala som len ja a blížiaci sa koniec..„...CRUCIO...!" ozvalo sa tlmene akoby z obrovskej diaľky. Rookwood zvrieskol, a uvidela som Yaxleyho, ktorý sa rozbehol mojím smerom. Napla som ruku a prudko ňou šľahla smerom naproti jeho nohám keď sa obidva členky dotkli zeme priamo vedľa mňa. Strieskal sa kúsok odo mňa. Nikdy som nepocítila takú bolesť, odprisahala by som, že som počula ako sa mi prelomilo celé predlaktie. Nevnímala som ako hlasno som preto kričala. Všetko okolo bolo stále také spomalené. Z hlavy mi stále vytekala krv a ja som cítila ako sa všetko ešte viac spomaľuje no už aj stemňuje. Z posledných síl som som trochu podvihla hlavu. Na tvár mi striekali kvapky krvi, bola Yaxleyho, nieto stál nad ním a on sa bezúspešne bránil jeho pästiam. Nebolo možné rozoznať kto kričal viac, ja , Yaxley, Rookwood alebo Nott. Posledné čo si pamätám bolo rozmazaný čierny nápis "Es mejor arder que apagarse lentamente" ,potom všetko utíchlo a neostalo nič viac ako tma.