„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

Malfoy Manor

Do očí mi svietil lúč svetla čo ma zobudilo z dokonalého spánku. Otočila na druhý bok a snažila sa ignorovať ostré svetlo všade na okolo. Z toho som usúdila že je aj celkom vhodný čas vstať. Neochotne som opatrne pootvorila oči. Niečo sa mi akosi nezdalo a hodnú chvíľu mi trvalo kým mi  to došlo. Prudko som sa posadila a obzerala okolo seba. Ani by ma už neprekvapilo keby som zaujala miesto opäť v slizolinskej chlapčenskej spálni alebo v nemocničnom krídlo no toto miesto malo od tých riadne ďaleko. Ležala som na obrovskej baldachýnovej posteli s veľa vankúšami a hodvábnymi modrými obliečkami.Už mi bolo jasné, prečo sa mi tak dobre spalo. Okná boli obrovské, tri pozdĺž jednej celej steny od stropu až po podlahu s dlhými rovnako dokonalými modrými závesmi. Celá izba bola zladená do bielo modrej. Neďaleko postele bol malý stolík pri ňom dve kreslá a na jednom som spoznala položenú moju mikinu. Pomaličky som vyliezla z postele a moje nohy sa dotkli neopísateľne hebkého a mäkučkého koberca. Pripadala som si akoby som chodila po vode ešte aj tá jeho farba tomu nasvedčovala. Vedľa jedného z okien bol "ženský kútik" z bieleho dreva s okrúhlym zrkadlom a na stole bola kefa na vlasy ako z rozprávky. Všetko to vyzeralo ako izba pre princeznú. Dokonalosť sa mi však pominula z hlavy keď som sa v tom zrkadle uvidela. Ako vždy každý vlas som mala inde. Keď som sa ako tak dala do poriadku (išla som si j umyť tvár do tej nádhernej mramorovej kúpeľne) rozhodla som sa že už by aj bolo na čase zistiť kde vlastne som. Otvorila som mohutné dvere a ocitla som sa v tmavej dokonca na to že bolo 9 hodín (ako som už stihla zistiť kedže v izbe nechýbali ani hodiny) bola až desivo temná. Netušila som , ktorou stranou by som mala ísť všade to vyzeralo rovnako.„Slečna už byť hore?" zľakla som sa a s výkrikom som sa otočila. Predo mnou stál škriatok v havajských šortkách, kvietkovanej košeli s plážovým klobúkom na hlave.„Prepáčiť prosím Chico nechcieť slečna Lily vystrašiť iba doprevadiť na raňajky." prisahala by som že mal vážne nejaký mexický prízvuk.„Je slečna pripravená ísť? Prosím smieť nasledovať Chica." celkom som si dávala do hromady čo to odo mňa vlastne chce ale keď začal pochodovať preč došlo mi že stáť a čumieť na neho nie je ideálna voľba. Tie chodby mi väčšmi pripomínali katakomby ako nejaký dom a tá izba do neho už vôbec nezapadala. Pod schodiskom( z ktorého bol výhľad pravdepodobne na nejakú vstupnú halu ale keďže tam bolo viacero dverí podobajúcich sa na vchod ťažko povedať čo to vlastne bolo zač) boli veľké dvere (aké prekvapujúce...) a pri ktorých ma Chico čakal. Keď sa otvorili moje nohy prešli z kamennej podlahy na sivo bielu drevenú podlahu. Všetko bolo svetlé schody boli presklenné všade boli pekné dekorácie a biele ruže. Iba občasné detaily boli čierne a pôsobilo to veľmi moderne a luxusne... ale čo by pôsobilo veď ono to také aj bolo. Nechápala som čo sa to tam vlastne deje. Oproti boli dvojkrídlové dvere otvorené do korán a z ďalšej (už odtiaľ bolo vidno že z rovnako svetlej)  miestnosti sa ozývali hlasy. Nesmelo som vošla dnu. Ihneď mi padol do okna sklenený jedálenský stôl, za ktorým sedeli pán a pani Malfoyovci a malé blonďavé dievčatko. Táto jedáleň sa spájala cez ďalšie veľké dvojkrídlové otvorené dvere (vďaka nim bolo vidieť do nasledujúcej miestnosti) s obrovskou obývačkou zladenou do čierno biela s obrovským rohovým bielym gaučom nástennou veľkoplošnou telkou pod ktorou boli fakt že obrovské repráky.„Posaď sa a niečoho sa najedz." pobádala ma pani Malfoyová a ja som si akosi neisto prisadla ku stolu.„Ja som Kirké." predstavila sa mi tá malá.„Teší ma Lily."„Si Scorpiusova frajerka?" opýtala sa a v momente pánovi Malfoyovi zabehla káva na čom sa jeho žena takmer okamžite zabávala.„Vieš že sa to nepatrí takto. Lily je Alova sestra a najlepšia kamarátka Nyi." vysvetlila jej mama stále potláčajúc smiech.„Prepáčte ale čo tu vlastne robím?" vyslovila som otázku, ktorá ma zaujímala vlastne už odkedy som sa zobudila.„Keď som Pansy večer priviezol domov chcela sa s vami len rozlúčiť ale vy ste spali ako zabitý a mne sa už nechcelo merať cestu do Rokfortu a späť. Tak sme vás uložili tu. Po raňajkách vyrazíme ale nemusíme sa ponáhľať kedže môj syn sa až teraz uráčil vstať." na posledné slová zvýšil hlas a nepozeral mi viac do očí ale za mňa.„Aj tebe dobré ráno." zaškeril za ešte zaspatý Scorpius. Biele vlasy mu stály na všetky strany. V tej chvíli nebolo pochýb prečo ho chcú všetky dievčatá. Keby si nesadol vedľa mňa a nepozrel na mňa zízala by som na neho ešte dobre dlho.„Čo?" opýtal sa ale nie tým zvyčajným arogantným tónom. Práve naopak. So záujmom a .....milo?!„Nič." odvetila som jednoducho a venovala sa toastom.„Smiem sa opýtať prečo je tam tá časť domu iná ako táto?" napadlo ma keď som konečne z hlavy vypustila myšlienky na zaspatého Scor...Malfoya.„Je to veľmi starý dom. Sám neviem čo všetko tu je a aké chodby, trezory a skryté miestnosti sa môžu hocikde nachádzať. Snažíme sa ho celý prerobiť ale bohužiaľ kvôli takýmto problémom to ide značne pomalšie." vysvetlil mi pán Malfoy.„Aké veľké to asi je?"„Manor má tri poschodia pričom tretie tvoria len osobitné komnaty takže to nie j tak celkom poschodie. Podzemie je asi také ako to Rokfortské. Neraz som si myslel že si tam istý čas pobudnem kým odtiaľ nájdem cestu von." zasmial sa mierne.„Všetky miestnosti spodného poschodia čiže totho sa snažíme viac menej čo najviac poprepájať nech to nie je ako labyrint. Hore sú prevažne izby ale tak ako aj dole pracovne, ďalej telocvičňa, sauna, a všeličo možné už ani sama presne neviem. Manor je zbytočne obrovský ale je škoda ho zbúrať je to majestátna stavba. Tajomná. Ale pekná." vysvetlila mi pani Malfoyová.„Podzemie je aj tak najviac cool." ozval sa Scorpius.„Skús mať 4-ku na vysvedčení a užiješ si tam letné prázdniny." žmurkol na neho otec a ja by som si neodpustila škodoradostný výbuch smiechu. Po veselých raňajkách sme sa rozlúčili s pani Malfoyovou a malou Kirké a išli do garáž. Keď sme vošli ostala som v nemom úžase. Bola obrovská (síce ako všetko v tomto dome) a na každom parkovacom mieste, ktoré boli namiesto obyčajných čiar oddelené podsvietením stálo vyleštené luxusné auto, všetkých drahých značiek a druhov od Ferrari, Maserati cez Rolls Royce až po Lamborghini, športiaky, terénne, kabriolety...„Moji rodičia milujú autá." to som si už akože všimla aj bez Scorpiusovej poznámky ale dobre. Nasadli sme do čierneho Bugatti s koženým interiérom.„Poletíme, takže do hodiny ste tam."„Poletíme?Ako poletíme?" opýtala som sa pána Malfoya prekvapene.„Hádam si nemyslíš že aj keď mám muklovské auta nie je v nich trocha kúzel." odpovedal mi s výškerom, ktorý jeho syn jednoznačne zdedil po ňom. Akonáhle sme opustili garáž a vzlietli sme naskytol sa mi dokonalý výhľad na Malfoy Mannor s celým pozemkom. Keby chceli mohli by z toho urobiť malý Rokfort. Ak keď malý ako malý... Tak ako pán Malfoy predpokladal po hodine aj čosi sme už zazreli Rokfortské veže.„Lily hneď ako zastavím daj si plášť." ako povedal tak som urobila. Keď sme vystúpili prvé čo sme zazreli bola blížiaca sa Mcgonagallová.„Toto bude zlé." zašepkal pán Malfoy.„Draco ste rovnako nezodpovedný, pravidla nerešpektujúci ignorant ako kedysi! Poviete mi prečo ste Sonyu priviezli a syna ste zobrali preč? Aspoň ste mi mali zavolať!"„Je mi ľúto madam ja..."„Neuvedomili ste si vážnosť situácie ako vždy a vy Scorpius sa nesmejte po tom na čo ste premenili s Potterom slizolinskú klubovňu počas metlobalových osláv by som sa obzvlášť nepokúšala ma naštvať!"„Prajem pekný deň." zakričal za ňou pán Malfoy a ona sa len s  vražedným pohľadom obzrela a pokračovala do hradu.„A teraz si predstavte že by zistila že boli aj Al a Lily." napadlo Scorpiusa ale to si fakt už radšej nechcel nikto ani len predstaviť nie to ešte zažiť.„Nedáš mi nejaké prachy?"„Uhádol si." odbil s úsmevom Scorpa otec, nastúpil do auta a už ho nebolo. Bez slov sme prešli do hradu a ja som si mohla zložiť plášť. Bolo poludnie a pekné počasie takže na chodbách nikto nebol. Rozhodli sme sa ísť na obed. Veľká sieň bola ku podivu tiež takmer prázdna. Posadili sme sa vedľa seba k slizolinskému stolu a kvôli výdatným raňajkám u Malfoyovcov sme si naložili naozaj skromné porcie.„Myslíš že sa Nya stále hnevá na vašich?" opýtala som sa len tak zo zaujímavosti.  „Pochybujem. Je nasratá sama na seba lebo jej nevedela čeliť sama." „Ako to myslíš čeliť? Je to jej matka nie prízrak."„Veľmi dobre vieš ako vníma Bellu, keby bola tvoja matka najväčšia smrťožrútka všetkých čias a pravá ruka Voldemorta asi by si sa jej tiež moc do náručia nevrhala a navyše nechladiac na toto všetko dedenie po mŕtvom otcovi tiež nie je ideálna príležitosť na prvé stretnutie matky s dcérou." po tomto Malfoyovom preslove som chvíľu uvažovala. Celá situácia bola na zamyslenie.„Počula som čo zašepkala tvojmu otcovi vtedy na ministerstve."„Večer prídem za tebou."„Čo?" opýtala som sa nechápavo. V tom som si všimla kam smeruje Malfoyovov pohľad a keď som sa otočila Sonya, Lex a Clara už boli pri nás.„Chalani sú vonku pod kopcom hrajú futball." oznámila Lex.„Tak ja vás zrejme opúšťam." Malfoy nás všetky postupne objal a odišiel a potom prišlo to ako obvykle "nečakané" vypočúvanie a ja som nemala inú možnosť ako všetko vyrozprávať. Zvyšok dňa sme strávili vonku pod dubom. Po večeri som išla odprevadiť baby lebo som aj tak potrebovala Alovi odniesť plášť. Keď som si ľahla do postele bolo mi jasné že je márne pokúšať sa zaspať lebo Scorpius príde každú chvíľu, tak som si vybrala knihu, ktorú som dostala na Vianoce od koho iného ako tety Hermiony.„Odsúdené prežiť? Zbožňujem tú knihu je príšerná ale pravdivá, bohužiaľ." skoro ma trafil šľak keď sa pri mojej posteli zjavil Malfoy. Prekliaty neviditeľný plášť.„Čítal si ju?" opýtala som neveriacky. Malfoy a takto knihy...alebo skôr Malfoy a vôbec nejaké knihy?„Nieje kniha týkajúca sa druhej svetovej vojny muklov ktorú by som nemal a neprečítal." povedal a  sadol si ku mne na postel, no viac menej ľahol.„Ale prejdime k tomu čo sme riešili na obede." začal vážne. No toto bude ešte veľmi zaujímavý večer...