„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

Láska?

 Pani Malfoyová ma privítala s úsmevom: „Lily, rada ťa vidím posaď s...a ty tu čo robíš?" zvážnela keď za mnou vošiel jej syn. „Prišiel som s Lily." „No to vidím." odbila ho. táto odpoveď sa jej moc nepáčila. „Ako doprovod." objasnil trochu bližšie. „Neviem o tom žeby som spomínala že ho potrebuje." stále sa mračila, povedala by som že to hraničilo kedy sa naštve. „Drahá mamička, jednoducho sa uisťujem že je všetko v poriadku, nič viac." tá atmosféra sa mi rozhodne prestávala páčiť. „Za chvíľu je to otec pokojne to vysvetľuj jemu. Lily poď so mnou a ty..." ukázala prstom a Scorpa, „...ostaneš tu." rozkázala a nevyzerala že má v pláne o svojom rozhodnutí diskutovať. Zobrala ma do jednej ordinácie s veľa prístrojmi a nástrojmi, ktoré nemám najmenšie tušenie k čomu slúžia. „Ako si si užila ples?" opýtala sa ma. Trochu som stuhla. „Bol fajn." snažila som sa pôsobiť ale nervozita sa pomaly ale isto objavovala v mojom hlase. „Prejdem k veci, čo máš s mojim synom?" mojim najväčším želaním v ten moment za ktoré y som dala všetko bolo aby sa táto chvíľa nikdy nestala. „Ja - ja...N - n - nič..." no to bolo veľmi presvedčivé Lily...najradšej by som si za to otrieskala hlavu o stenu. „No to iste. Pochybujem že tu s tebou prišiel len tak videla som ako sa na teba pozerá. Už v zime keď si tu ležala...takže sa pýtam znova...čo je medzi tebou s mojim synom." po chrbte mi behali zimomriavky od hora dolu svetelnou rýchlosťou stále dookola až príliš rýchlim tempom. „Obávam sa že nech by som ja už od toho chcela čokoľvek pre Scorpius to neznamená viac ako spoločne strávených pár nocí." dobre toto som prehnala. Prečo ja nemôžem najprv porozmýšľať pred tým než niečo poviem? Pani Malfoyová div že nestála s otvorenými ústami. Bolo to trápne a bohužiaľ nekonečné ticho. „Mýliš sa." prehovorila konečne. Nechápala som ako to myslí čo je zrejme došlo. „Je presne ako jeho otec..." zasmiala sa, „...nebolo dievča, ktoré by Dracovi kedysi nepadalo k nohám. Neboli to len hlúpe štetky ale aj často krát múdre a milé baby, on pri žiadnej však nevydržal dlhšie ako týždeň. My dvaja sme boli priatelia...ale často boli dni keď sme sa pravidelne hádali. Neviem prečo si vybral mňa. Chlapci ako bol on a akým je teraz Scorpius alebo tvoj brat sa nezmenia zo dňa na deň alebo preto lebo si povieš že ho chceš, to on musí z nejakého ani pre neho nevysvetliteľného dôvodu chcieť teba. Viem ako veľmi sa zmenil Draco vtedy aký bol a akým sa stal keď začal milovať...naozaj milovať. vidím čo sa deje s mojim synom, záleží mu na tebe a nie málo, ale obávam sa že on sám ti to najavo nedá neprejaví čo naozaj cíti ak niečo možno sa mýlim...ale ak nie môže byť pre teba najlepším akým vie. Alebo najhorším. to ako to bude je už len na vás. Na vás oboch. Je jedno či si Potterová hoc by si bola aj dcéra samotného Voldemorta. Myslite na seba nie na nás. My sme už len blázni v strednom veku ktorý sa chovajú ako deti lebo pred vyše 20 rokmi mali na škole nejaké nezhody. Nechcela som aby si sem prišla kvôli nejakým testom viem od čoho bola tá hmota viem čo Scorpius a Albus urobili. Vtedy v tvojej izby som sa s tebou chcela len porozprávať ale vedela som že tam Scorp je nechcela som aby to počul. Toto musí ostať len medzi nami dvomi." skončila a mne sa hlavou točilo tisíce myšlienok a otázok. „Váš manžel o tom vie?" „O tom že jeho syn pravdepodobne miluje dcéru jeho "najväčšieho nepriateľa"? Veď by dostal porážku." zasmiala sa pani Malfoyová a z toho ako to povedala prišlo vtipne aj mne.„Prečo mi to hovoríte?" opýtala som sa asi to čo ma zaujímalo najviac.„Viem čím si prechádzaš. Aj tvoji rodičia si toho pre lásku prešli veľa. Je divné počuť to od človek ako som ja. Manželky bývalého smrťožrúta. Ale po pravde pre lásku sme ochotný obetovať viac než si vieme pripustiť. Klamala by si ak by si tvrdila že ti nezáleží na to ako to Scorpius s tebou vážne myslí...Porozmýšľaj nad tým." Zhodnotila že bude lepšie ak sa už vrátime aby to nebolo príliš podozrivé že to trvá akosi dlho. V jej kancelárii už čakali obaja jej milovaný muži. Po krátkej rozlúčke sme sa vrátili späť na Rokfort. O mojom rozhovore s jeho matkou som nepovedala nikomu ani slovo aj keď sama som nevedela čo si mám skôr myslieť. Bola len jedna osoba ktorá mi v tejto situácii vedela neutrálne poradiť a mohla som si byť istá že vie čo hovorí a plne ma pochopí. Po obede so Scorpom som sa vybrala do sovej volíeri.