„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

Šampióni Metlobalu

„A to tam naozaj musím byť?" Protestoval pán Malfoy. „Draco!" „Pansy dráha len neviem pochopiť načo tam mám byť. Je to ples na oslavu výhercu školského poháru a nie metlobalova autogramiáda." Nenechal sa odbiť. „Bez výnimky Malfoy. Budete tam či sa vám to páči alebo nie." Ukončila debatu Mcgonagallka. „A to isté odkážte aj Zabinymu. Ste metlibalosti? Ste. A toto je na oslavu metlobalove tímu." Pokračovala už miernejšie. „Iste madam." Súhlasil nakoniec. Popravde už nemal na výber. „Pani profesorka čo bude so Sonyou?." Dodal. „Ak to zhrniem Sonya je inteligentná, sebavedomá a priebojná, musím uznať že občas mám pocit akoby predomnou stála samotná Bellatrix takže ju len tak niečo nezlomí. Myslim tým čo sa týka situácie z dneska, nemusíte sa báť ako vám iste aj Poppy povedala bude v poriadku vďaka mladému Potterovi." Povedala riaditeľka starostlivo. „Odovzdajte mu vrelé poďakovanie za nás oboch." Usmiala sa pani Malfoyová načo riaditeľka chápavo prikývla. „A keď sme už tu rada by som sa opýtala aj na nášho syna." Dodala už trochu zamračene. „A kurva." Zašepkal Scorpius po slovách jeho matky. „Čo sa vášho syna týka jediné čo môžem povedať je že je dokonalou kópiou vášho manžela." „Ambiciózny, sebavedomý, inteligentný a neodolateľne dokonalý?" „Skôr arogantný, problémový, lenivý, pravidlá nedodržiavajúci a nenapraviteľný chuligán!" Opravila pána Malfoya Mcgonagallka a neodpustila si menší úsmev čím pobavila aj všetkých bývalých riaditeľov v obrazoch ale zato pani Malfoyová vyzerala že zabije najprv svojho manžela a potom pôjde nájsť aj syna. „Na známky sa radšej ani nepýtam." Povedala si viac menej pre seba. „Rada som vás opäť videla." Skočila debatu riaditeľka načo sa obaja Malfoyovci postavili na odchod. „Nápodobne." Preniesla pani Malfoyová a vybrali sa k dverám. Ja s Malfoyom mladším sme sa opatrne plazili preč. Bola som najšťastnejší človek na svete keď sme sa konečne dostali späť na záchody umrnčanej Myrty. „Takže ples na oslavu slizolinu." Uchechtol sa Malfoy. Naštvane som pretočila očami, čo v jeho prítomnosti robím dosť často. „To sa ešte uvidí." Zavrčala som. „Chceš snáď tvrdiť že slizolin nevyhrá pohár? Merlin Potterka mať tak tvoju naivitu. Ale neboj sa môžeš ísť na ten ples so mnou." Povedal sladko ako med a poslal mi vzdušnú pusu. Celá rozzúrená som mu vlepila facku. Čo pravdaže nečakal a ostal na mňa pozerať s otvorenými ústami. „Si namyslený, povýšenecky kretén Malfoy!" Zhúkla som a bez čakania na slová na jeho obranu som odišla a KONEČNE som sa išla rovno do klubovne. „Kde si zas bola?" Opýtala sa Rose zaspato keď som treskla dverami takže sa nedivím že ju to zobudilo. „Za Sonyou!" „A preto si nasratá ako keď..." „Povedala som že som bola za Sonyou tak to ďalej nerieš !" Vyletela som na ňu. Nemala som chuť jej niečo vysvetľovať. Bolo pol tretej ráno a mala som necelé štyri hodiny na spánok. „Fajn, tak teda dobrú noc." Povedala pokojne a zase zaľahla. Rose je asi jedina z celej rodiny (vrátane tety Hermiony), ktorá chápe keď sa niekomu nechce o niečo hovoriť tak na jeho netlačí a nechá to tak.
Hneď na raňajkách som babám všetko povedala keďže tam bola už aj Sonya musela akosi preskočiť tú časť ako som ju a Ala počúvala za dverami. Bol trochu komplikované vyhovoriť sa prečo som s Malfoyom tým pádom vôbec išla. Dohodli sme sa že ples ostane len medzi nami neviem ako by sa to potom vysvetlilo že o tom vie celý Rokfort. Mcgonagallke by došlo že jej rozhovor musel niekto počúvať a keby zistila kto, tak to ďakujem pakne. O dva dni nám o tom plese povedala pri večeri. A spomenula aj prítomnosť najlepšieho stíhača na svete pána Malfoya a jedného z najlepších triafačov Blaeisa Zabinyho. Ako sa týždeň končil napätie by sa dalo krájať. Všetci boli nedočkaví z posledného zápasu. Ten mal rozhodnúť či sa šampiónmi stanú chrabromilčania alebo zase slizolin. Aj to ak by chcel vyhrať chrabromil museli by sme vyhrať nie len celkovo ale aj o určitý bodový rozdiel. Čo bolo prakticky nemožné.
A nastal ten deň. Od rána som bola hrozne nervózna ale to asi každý.
Nervózne som sa obzerala okolo seba a vôbec som nepočúvala ako reči profesorky Bellovej tak komentátora. Začala som vnímať až keď sa ozvala píšťalka a do vzduchu vyleteli všetky lopty. Tentokrát som od začiatku hry dala na radu pána Malfoya a rovno som vyletela nad všetkých no tentokrát som také šťastie nemala a nemohla som strelu nikde nájsť. Vyhrávali sme 90:30. Nemám tušenie ako to bolo možné ale slizolinu sa akosi nedarilo. Teda vlastne som presne vedela prečo je to tak. Sonya a Albus sa nevedeli zohrať, každý z nič išiel sám za seba alebo cez Lexi. Spolupráca medzi nimi žiadna a tak to aj vyzeralo. Musela som sa sama pre seba usmiať lebo kapitán " dokonalý" Malfoy asi nebol veľmi potešený. Na druhej strane mi bolo ich dvoch bolo ľúto. Začínala som mať pocit že takto to byť nemalo... „Hráš alebo o mne zase snívaš?" Ten slizsky hlas ma vytrhol z myšlienok. Okolo mňa poletoval vyškereny Malfoy. „Ano premýšľala som ako mi bude smutno keď tvoj tím nevyhrá pohár...vlastne nie nebude." Nahodila som víťazoslávny úsmev pretože ten jeho sa okamžite vytratil. „Ja nikdy neprehrávam Potterová!" Zakričal keď preletel okolo mňa. Došlo mi prečo sa zrazu náhlil. Hneď som sa vybrala za ním. Zlatá strela bola asi dva metre od nás ale nedajmerlin ju dobehnúť. Prisahám že sme ju naháňali asi 20 minút po celom ihrisku hore dole. „LILY POZOR!" zvrieskol na mňa Malfoy ale už bolo neskoro. Moju metlu rovno kde som ju držala medzi rukami a nohami trafila plnou silou dorážačka a ona sa prelomila na dve časti. Neboli sme príliš vysoko takže som takmer okamžite pristála v piesku ale aj tak to poriadne bolelo. „SCORPIUS MALFOY CHYTIL ZLATÚ STRELU VYHRÁVA SLIZOLIN A ZÁROVEŇ SA STÁVA ŠAMPIÓNMI METLOBALU TOHTO ROKU!!!" kričal Jordan a s ním nadšene skoro celé tribúny. Naštvane som sa zdvihla a znechutene som pozerala ako sa celý slizolinsky tím vrhol k Malfoyovi a nadšene na objímali. „Si v poriadku?" Opýtal sa ma zadychčane James. „Vyzeram tak?" Zasyčala som podráždene. Neviem prečo som bola taká naštvana. Slizolinčania boli moji priatelia aj moje najlepšie kamarátky za nich hrali. Mňa vlastne neštvala naša prehra. Ale to že Malfoy vyhral...zase!