ADAM (Život a smrť Adama Perrisha)

Patálie s bruškom

** Po dlhej dlhej pauze, kedy Adam iba spal, sa dostávame do nepokojných vôd infekcií a vírusov... prečítajte a pochopíte. Ako vždy, spätná väzba je najlepšia vec na svete, takže ak by ste ma ňou chceli poctiť, neváhajte ma kontaktovať ;) **

Po návrate do izby bol Adam zamĺknutý a tak mal Damian čas premýšľať o tom, čo ho v nasledujúce dni čaká. „Damian, nie je mi dobre." Kňaz spozornel a vstal, aby zistil, čo sa stalo, keď chlapec opäť zvracal. Damian mu rýchlo otočil hlavu bokom, aby mu neostali zvratky v ústach, a zavolal najbližšieho lekára. Ten vošiel dnu a skontroloval chlapcovi horúčku. „Je zvýšená. Za posledný týždeň dvakrát. Bolí ťa niečo, chlapče?" Adam malátne prikývol. „Adam, prosím, povedz nám to." naliehal na neho Damian. Adam prevrátil očami a zamumlal: „Bolí ma bruško." Lekár znepokojene skontroloval záznamy. Nepáčila sa mu zelená brečka pred ním. „Kedy si naposledy jedol?" „Asi pred desiatimi minútami." odpovedal namiesto neho kňaz. „Dobre, urobíme ti sono brucha. Sestra!" zvolal a dnu čochvíľa vošli štyri sestričky. Lekár prevrátil očami a povedal. „Potrebujem urobiť chalanovi sono brucha. Na to stačí jedna, ostatné si choďte po svojom. A Vy so mnou!" ukázal podráždene na staršiu sestru, ktorá sa netvárila vôbec nadšene. „Padre, vysvetlite chlapcovi, že mu musím urobiť vyšetrenie, kde sa ho budem dotýkať špeciálnym prístrojom a bude musieť so mnou spolupracovať." Opatrovník si vzdychol a obrátil sa k Adamovi. „Adam, tento muž je lekár, ako pán Trewleany. Chce ti pomôcť, no nebude to teraz veľmi príjemné. Je však potrebná aj tvoja intervencia- tvoja pomoc- aby sa to podarilo. Presunieme ťa teraz na inú izbu, aby mohli sestričky vyčistiť tvoju posteľ a urobiť nejaké opatrenia s pánom Trewleanym." Adam bez záujmu prikývol a nechal sa presunúť na rezervné lôžko. Cestou na vyšetrenie iba nemo hľadel na strop. Za to Damian nemohol mlčať. „Je to vážne? Stalo sa to už druhýkrát bezprostredne po jedle." Lekár chvíľu premýšľal a potom povedal. „Padre, nie je to vôbec dobré znamenie. Takáto farba poukazuje na akútny problém. Preto musím skontrolovať brucho a obličky. Zaznamenali ste u neho problémy s vyprázdňovaním? V karte nemá nič, no momentálne máme na oddeleniach taký chaos, že som rád za každú informáciu, ktorá by mi pomohla spresniť diagnózu..." Damian sa zamyslel. „Nie, pokiaľ som bol pri ňom, chodili sme na toaletu vždy hodinu-dve po jedle. No ak mám pravdu povedať, nevenoval som obsahu toalety prílišnú pozornosť. A bolesti mal len dnes a predtým, počas pobytu na vzduchu." Táto informácia lekára celkom zaujala, no už nestihol položiť ďalšiu otázku, lebo zastali pred ambulanciou. Sestra bola tam a tvárila sa namosúrene. Lekár ju poslal preč a povedal Damianovi, aby chlapcovi nadvihol pyžamo. „Teraz ti potriem brucho týmto studeným gélom, aby som lepšie videl tvoje brucho. Zvnútra." povedal a vytlačil z tuby štedrú dávku gélu na dlaň. Adam sa zamračil. „Nie, už nie!" Damian sa díval z Adama na lekára a potom mu to došlo. „To nie je taký druh gélu, Adam. Je to lekár, rozumieš? Iba ti ho rozotrie po brušku ako masť, ktorú si dostal vtedy na popáleniny. Nikam inam ho dávať nebude." ubezpečil ho a kývol lekárovi, aby začal. Adam prižmúril oči a pozorne lekára sledoval. Ten sa iba usmial a jemne prešiel chlapcovi po bruchu. Adam sa trochu mykol, bolo to ozaj studené. „Vidíš, nič to nie je. Ešte pôjdem smerom nahor, aha, už som skončil." utrel si ruku do papierovej utierky a povzbudivo sa na chlapca usmial. Potom siahol k prístroju, stlačil pár gombíkov a vzal do ruky guľôčku, ktorá bola k prístroju pripevnená drôtikom. „Trochu to brní, ale budeš to musieť vydržať." Adam pomaly prikývol. Lekár pozrel na Damiana, ktorý mu nenápadne stlačil ruku. Potom mu lekár priložil prístroj k pupku a na obrazovke prístroja boli vidieť sivé a čierne šmuhy. Adama to nesmierne zaujalo a nadvihol hlavu, aby to lepšie videl. Lekár si to všimol a ochotne k nemu otočil monitor. „Takto vyzeráš vo vnútri, Adam. A vidíš, ani do teba nemusím rezať. A tu to máme!" poznamenal prekvapene muž v bielom plášti. Damian sa na neho nechápavo zahľadel a tak musel lekár začať vysvetľovať. „Moje podozrenie sa potvrdilo, padre. Adam má akútny zápal čriev. Teraz máme dve možnosti. Prvá je neinvazívna, museli by sme mu len upraviť stravu a dostával by probiotiká na posilnenie imunity. Druhá možnosť je operácia, kedy by sme museli odstrániť časť upchatého čreva, aby sa predišlo krvácaniu do brucha. Keďže ste jeho súdom stanovený opatrovník, leží toto rozhodnutie na Vašich pleciach." Damian sa pozrel na Adama, ktorý omdlieval od bolesti. „Ktorá z týchto možností bude z dlhodobého hľadiska účinnejšia? Nerád by som zasahoval do jeho beztak krehkej telesnej schránky, ak sa tomu dá nejako vyhnúť. Operácia čriev tak krátko po implantovaní kardiostimulátora... zvolím možnosť jedna." Lekár prikývol. „Teraz ešte skontrolujem obličky, keď už sme tu. Adam, nechce sa ti cikať?" Adam prekvapene pokrútil hlavou. „Dobre, nechcel by som prerušiť vyšetrovanie kvôli takej malichernosti. A ako som správne vybadal, už nemáš plienky." Adam s úsmevom súhlasil. „Už som veľký chlapec!" Damian sa na neho milo usmial. „Dobre, ty náš veľký chlapec. O chvíľu dostaneš niečo na to boľavé bruško." povedal lekár a znova mu na brucho položil guľôčku. Tentokrát ňou zamieril na boky, čo chlapca trochu vydesilo. Damian ho však rýchlo upokojil s tým, že to nerobí s rukami. „Obličky vyzerajú v poriadku, ale mal by si ísť cikať, Adam. Máš plný močový mechúr, necítiš to?" Chlapec pokrútil hlavou. „Ja...neviem, čo tým myslíte." To prekvapilo aj Damiana. „No, je to ako jemné šteklenie v podbrušku. A cítiš sa nepríjemne, najmä pri... ach, už rozumiem. Dobre, Adam. Je to tak... Adam?" Chlapec mal zatvorené oči a nehýbal sa. „Adam?" Lekár až nadskočil na stoličke a rýchlo mu skontroloval pulz. Bol trochu zvýšený, no to nevysvetľovalo jeho momentálny stav. „Otvor oči, chlapče." povedal lekár nahlas. Žiadna odozva. Stlačil mu miesto na bruchu a chlapec skríkol, rýchlo dýchajúc. „Dobre, dobre, len pokoj... dýchaj zhlboka. Padre, podajte mi tú červenú tubu za Vami. Adam, teraz ti niečo dám do úst a ty to musíš prehltnúť. Nehrýzť, iba prehltnúť. Rozumieš mi?" Chlapec prikývol. Damian mu podal tubu a lekár ju otvoril. Boli v nej dve veľké tablety. Adam bol ich veľkosťou trochu znepokojený, no Damian ho rýchlo upokojil. „Otvoriť ústa!" povedal lekár a keď ich malý pacient otvoril, vložil mu jednu do úst. Adam pocítil horkú pachuť a len s nevôľou tabletu prehltol. „Výborne, Adam, výborne. Donesiem ti pohár vody, a ty zatiaľ choď na záchod, áno?" Chlapec prikývol. Damian ho opatrne preniesol na toaletu a dával pozor, aby ho chlapec nepošpinil. „Bolí to." zašepkal Adam. Kňaz si vzdychol. „Ja viem, Adam, ja viem. Už hotovo? Teraz ťa zodvihnem a vysuniem hore slipy." informoval ho. Adam malátne prikývol. Dnes ozaj nemal náladu na rozhovor...