ADAM (Život a smrť Adama Perrisha)

Kamarát alebo Kamarát?

** Niektoré veci nám dávajú zmysel až neskôr, niektoré nás potom prekvapia...**

 Damian sa obzrel po izbe, potom schmatol batoh a začal Adamovi baliť veci. „Kam ideme?" opýtal sa Adam nechápavo. „Späť do nemocnice! Všetko si zničil! Čo tu chceš ešte obrátiť naruby?" Adam zavrel oči a zamumlal: „Povedal, že je to navždy. A klamal! Chceš ma reklamovať, lebo som pokazený... iba som chcel, aby to tak nebolelo... chýbalo mi to... chcel som... a on mi pomohol... a on mi pomohol... a on mi..." Damian sa k nemu obrátil. Niečo nebolo v poriadku. „Adam, čo je? Ak to len hráš, aby si nemusel..." Chlapec naširoko otvoril ústa... „Bolí-ešte-viac.." Damian mu priložil ruku na čelo. Chlapec doslova sálal horúčkou. „Vydrž, zavolám pomoc." Na chvíľu odišiel a potom sa vrátil aj so zamračeným pánom Trewleanym. „Vyhrňte mu pyžamo." pristúpil k chlapcovi, prehmatal mu brucho, a skontroloval tlak. Potom sa prekvapene otočil k Damianovi a opýtal sa: „Zaujímavé, je úplne fyzicky vyčerpaný. Čo takého stváral?" Damian si vzdychol: „Prinútil Joshuu, aby ho uspokojil rukou." Pán Trewleany sa zasmial. „No výborne, chlapče... tak a teraz ma dobre počúvaj. Ešte jeden takýto incident, a ideš späť do nemocnice a budeš mať dvadsaťštyrihodinový dozor. A Joshuu už viac neuvidíš! Je mi jedno, či ste sa chceli len pobaviť, alebo si to myslel seriózne- o čom silne pochybujem- ale ty nevieš, že ak si Joshua pred týmto činom neumýval ruky, mohol ti do tela zaniesť nepekné baktérie s ktorými sa bojuje veľmi komplikovane a bolestivo. Adam, ako sme ti s Damianom museli niekoľkokrát pripomenúť, máš zápal močových ciest. Nesmieš vynakladať takú námahu, lebo tvoje telo s niečím bojuje a oslabuje ťa to... prosím, premýšľaj mozgom a nie tým dole..." Potom sa opäť obrátil k Damianovi. „Potrebuje len pokoj na lôžku a odporúčam aj zábal na hlavu, ak by neklesla horúčka. A kde je pán pomocníček, nech sa na neho tiež pozriem?" Damian sa na neho prekvapene zahľadel. „Vo svojej izbe." a ukázal mu kadiaľ. Keď potom Adam s Damianom osameli, kňaz si sadol na kraj postele: „Mrzí ma to, nemyslel som to tak, že chcem, aby si odišiel z tejto rodiny. Bol som na teba nahnevaný, stále som, no prehnal som to. Viem, že veľa veciam ešte nerozumieš a niektorým možno až príliš. Ale Joshua,... prečo si si vybral jeho?" Adam si potiahol spodnú peru. „Ja... chcel som byť ako on. Veľký. Aby som nebol neužitočný." Damian bol v šoku. „O čom to hovoríš?" „Victor... povedal mi, že nie som užitočný. Ale keď prišli... bol som. Bol som užitočný. Dobrý chlapec. Kamarát. Joshua je tiež môj kamarát." Damian zbledol. „Och nie... Adamko... prečo si mi to nepovedal? Vysvetlil by som ti to... Joshua nie je taký kamarát. Je iný... druh... prejavuje sa iným správaním... Pane, pomôž mi s týmto..." na chvíľu sa odmlčal, premýšľal, ako mu to má vysvetliť. „Victor... bol kamarát, ktorý si bral a nič nedával späť. Joshua... kŕmil ťa, dával ti darčeky a pomáhal ti porozumieť. To je kamarát, ktorý neberie. Nesmie takým byť, pretože mu to ubližuje. Už rozumieš?" Adam sa na neho smutne zahľadel. „Ja som, nechcel som..." Damian sa slabo usmial. „Ja viem, ja viem. Oddýchni si, prinesiem niečo na tvoje horúce čelo." Vyšiel z izby a kým sa vrátil, chlapec už spal...