Red Basket

15. Kapitola

-Matsuo-

Boli sme najedení, boli sme prepití pomarančovým džúsom, boli sme unavení, no napriek tomu sme na Kyoshiho podnet hádzali do stredu kôpky. Fajn, žolíky sme hrali už nejaký tretíkrát, pretože Kyoshi stále nevedel prijať fakt, že som proste v kartách bola lepšia. Vlastne, všetci boli lepší ako on, pretože jeho IQ sa rovnalo IQ hojadcieho koníka - najmä keď bol nasýtený a sedel vedľa dievčaťa, ktoré milovalo jeho a ktoré miloval on. Bože, sú nemožní. Aj Katsumi, aj Teppei. Mali by... mali by sa o tom porozprávať alebo čo. I keď Katsu vraj nechce ublížiť onii-sanovi, rozhodnúť sa bude musieť. A Kagami... Kagami je vo vzťahoch príliš majetnícky.

"Počúvaš ma, Matsu?" spýtala sa Katsumi a ja som prekvapene zažmurkala očami. Už druhýkrát, no tentoraz to nebolo spôsobené láskou.

"Nie, čo je?" snažila som sa zistiť, no Katsu len mávla rukou. Asi... asi to nebolo nič podstatné. Povzdychla som si a položila som karty ku môjmu balíčku, pozorujúc trojicu, ktorá na mňa hodila spýtavé oči.

"Čo robíš?"

"Ešte sa to neskončilo, ja ťa porazím!"

"Ach, konečne to niekto ukončil.." zamrmlala Katsu, no chlapci ju evidentne nezaregistrovali. Uškrnula som sa.

"Mám... lepší nápad." riekla som stroho a bez okolkov som sa postavila.

"Zbaľte tie karty, už ich nebudeme potrebovať." nečakala som na to, či ich skutočne začnu baliť, no podľa šuchotania to bolo viac, než zjavné. Pohotovo som teda odbehla do kuchyne, z chladničky som zobrala celkom plnú fľašu vína a medzi prsty som uchopila dva poháre. Nuž, hold, budú sa musieť podeliť. Teda, Katsu s Kiyoshim. Predpokladám, že Izukimu to problém robiť nebude... Keď som sa vrátila späť, pozreli sa na mňa, akoby spadli z hrušky.

"Víno? Vážne?" skepticky šepla Katsu, ubolene sa na mňa pozrúc. Mlčky som prikývla a zvalila som sa na zem do tureckého sedu, položiac dva poháre vedľa seba, a naliala som ich doplna.

"Takže, najprv vypijeme víno a potom si zahráme fľašu." navrhla som alebo teda... skôr som im to prikázala. Izu mlčky stiahol polovicu pohára a Kiyoshi si ho zobral do rúk, aristokraticky z neho odchlipkávajúc. Keď dopil svoju časť, podal ho Katsu, ktorá síce mala dosť aj bez obyčajného alkoholu, no bez námietok ho vypila a prisunula ho ku mne. A ani sme sa nenazdali, a fľaša bola prázdna. Teraz... práve teraz sa mala začať tá pravá zábava.

-Katsumi-

Ja tú Matsu vážne zabijem. Vraveli sme si predsa, že v Japonsku rebelovať nebudeme, že sa budeme učiť, že tu budeme slušné. Koniec koncov, ten sľub som musela zložiť mame, keď som tu išla a hľa. Víno bolo dole, Izuki s Kiyoshim boli mierne červení. Myslela som, že to s nimi zamáva menej, och. Obe s Matsu sme už svoje prvé alkoholové trampoty zažili v Amerike, aj keď možno iba dvakrát, ale aj tak to nebolo nič moc. Veď na diskotéke sa toho môže stať veľa, nuž a raz sme podľahli čaru liehovej tekutiny. Nuž a teraz... radšej som si zložila nohy z Kiyoshiho dole, ktovie, čo by mi ešte mierne pripitý urobil, no to bol len kúsok triezvosti, čo som si zanechávala. nemohla som totiť povedať, že to víno mnou nezamávalo. Zamávalo. Nemala som ho piť na tie lieky, ale zrejme som nepoučiteľná. Prázdnu fľašu však Matsu chytro zobrala a šikovne ju umiestnila do stredu stolíka, aby sa ňou dalo krútiť. Pobavene som na ňu pozerala, no tá bez obáv ňou zakrútila. Len čo sa fľaša roztočila, do brucha mi vošli motýle, divné motýle a s napätím som pozerala, ako zastaví. Výborne. Hrdlo fľaše skončilo otočené na mňa, dno k Matsu.

"Pravda, či odvaha?" opýtala sa ma hneď, opierajúc sa pohodlne o rameno Izukiho, ktorý ešte dopíjal posledné kvapky z pohára.

"S osvahou a mojou nohou asi nič nenarobím dnes, tak budem celý večer len odpovedať." prevrátila som očami. Ona to iste vedela! Mierne sa zapýrila, čosi zašepkala Izukimu a až keď sa prestali smiať, obrátila sa na mňa. Povzdychla som si a ako vždy, ignorovala som ten pocit, že na mňa niekto pozerá. Bol to Kiyoshi.