Red Basket

22. Kapitola

-Matsuo-

Jeho vôňa. Vnímala som ju na každom kúsku môjho tela, bola dokonalá. Naozaj mi podvedome pripomínala čokoládu, horúcu a roztopenú, z ktorej sa parilo rovnako, akoby bola zima. Tentoraz som veškerú iniciatívu prevzala ja. Sedela som Daikimu na páse, dlaňami sa mu kĺžuc po obnaženej pokožke. Pomaly som sa prehla a pobozkala ho na hruď, následne vyššie a vyššie, až som si našla jeho pery a dravo sa na ne vrhla. Netušila som, či si to onen chlapec užíva tak ako ja; predsa len - v týchto vodcovských veciach bol oveľa lepší ako ja. Zatiaľ čo som mala jednu ruku na Aomineho pevnom, vypracovanom bruchu, druhou som mu uštipačne vkĺzla do vlasov, ktoré boli mierne spotené od túžby. Teda, keby nie som čerstvo osprchovaná, určite som mokrá i ja. Bolo to neskutočné, koľko energie prúdilo našimi telami. Striedavo som na ňom ležala ja, neskôr ma zase bozkával on. Jednotlivé kúsky trvali ktovie ako dlho a razom sme prestali, zrýchlene dýchajúc.
"Oy, Matsu.." zamrmlal zrazu Aomine, prerušiac tak to ničnekončiace, pulzujúce ticho medzi nami dvomi. Prstom som mu kreslila po hrudi, usmievajúc sa ako taký tupec.
"Hm?" hlesla som priškrtene, no znelo to skôr ako povzdych. Nevládala som príliš rozprávať, pretože som sa bála, že by namiesto zmyslulných slov mohli z mojich úst vychádzať povzdychy.
"Robila si takéto niečo.. pred tým?" spýtal sa a už to nebol tón toho povýšeneckého basketbalistu, takmer neporaziteľného. Znel tak.. milo. Zraniteľne, hanblivo. Zaborila som si tvár do jeho bezchybného pleca, len na malú chvíľu.
"Nie, nikdy." odpovedala som s rovnakým hlasom. Teda, svojsky podaným.
"Čiže.. si nerobila ani nič viac?" opäť ma častoval otázkou, ktorú som tak nejak nechápala. Vlastne, pochopiteľne, že som nerobila nič viac, keď som sa nedostala s nikým ani sem..
"Ehm, nie." odvetila som, pomaly sa posadiac. Gumička mi padla z vlasov a tie sa mi roztopašne rozpustili, padnúc mi na plecia. Otočila som sa tvárou k nemu, prosto sa na neho pozerajúc. Takú nádheru si treba vychutnať, kým ju máte pred očami, zapamätať si z nej najviac..
Vlastne, neskôr by som to ani nemala veľmi ľutovať. Možno kvôli Izukimu, inak vôbec. V tejto chvíli som chcela byť pri Daikim, nejaký Shun išiel bokom. Teraz tu bol Aomine, môj Aomine, ktorý na mňa prekvapene pozeral.
"Niekoho mi pripomínaš." riekol bez akejkoľvek vedľajšej emócie. Len tak to podotkol, aby nestála reč a posadil sa za mňa, obíjmuc ma veľkými rukami okolo pásu. Hlavu si položil tentoraz na moje rameno, čo ma síce šteklilo ale.. bolo to zlaté. On bol zlatý. Nespoznávala som ho a bála som sa, že ho takéhoto už ani poznať nebudem. Napriek všetkému ma jeho rozpálená pokožka chladila. Rukami išiel stále nižšie a nižšie, až prsty zastrčil pod lem Kagamiho rozťahaného trička.
"A koho?" opýtala som sa mimovoľne, nenápadne vrniac vzrušením. Hlboko povzdychol.
"Momoi." a ja mám odkiaľ vedieť kto je do čerta Momoi?!
"Máš frajerku?" šepla som sklamane. Evidentne zvláštnu emóciu v mojom hlase postrehol a tak pohotovo pokrútil hlavou, tričko mi kúsok po kúsku vyzliekajúc. Verila som mu, preto mi zreteľne odľahlo. Mechanicky som zodvihla ruky a tričko letelo za nás, zatiaľ čo ja som v jeho náruči sedela len v podprsenke a kraťasoch. On bol od pása nahor tiež bez oblečenia, preto som sa asi ani príliš nehanbila. Tušila som, že nezájdeme ďalej, pretože.. napriek jeho skúseným pohybom určite viac so žiadnou babou nezašiel, súdiac podľa otázok predtým položených.
"Aomine?" tentoraz som prebrala štafetu otázok ja. V očakávaniach sa na mňa zboku pozrel, preto som automaticky pootočila hlavu tak, aby som mu videla úplne do tváre. Privinul si ma ešte viac k sebe, na čo som sa vďačne oprela o jeho hruď.
"Koľko ich bolo? Myslím, predo mnou." opýtala som sa, prehltnúc hrču napätia, ktorá mi navrela v hrdle. Bála som sa toho ozrutného čísla, ktoré mohol vysloviť.
"Vlastne.. žiadna. Naozaj." vážne odvetil, mierne sčervenalo sa uškrnúc. Spýtavo som nadvihla obočie, no on pokračoval.
"Vieš, pozerať si dennodenne časopisy a tváriť sa ako chlap, ktorý sa v ženských vyzná je jedna vec. A mať pri sebe dievča, ktoré.. je tak úžasné, je zase druhá." dodal samoľúbo a tajomne, s lyšiackym úsmevom. Polichotene som sa zapýrila, vtisnúc mu detský bozk na líce.
A potom sa to začalo zase. Bolo to.. však iné. O čosi vášnivejšie, náruživejšie. Avšak obaja sme vedeli, čo si môžeme ku tomu druhému dovoliť. Otočila som sa v jeho náručí, jemne si zahryznúc do pery. Sedela som na ňom, však keď sa postavil, pridržiaval si ma rukami, pomalými pohybmi so mnou kráčajúc do kuchyne. Fajn, do kuchyne?! Tieto veci.. túto vec.. sme robili azda všade. V obývačke na gauči, niekoľkokrát na mojej posteli, raz na Katsuminej, za čo ma teda určite zabije.. A teraz si ma niesol do kuchyne. Perami si okamžite našiel tie moje, odarujuc ich výrazným, intenzívnym bozkom, zatiaľ čo ma vysadil na kuchynskú linku. Naozaj som sa.. cítila inak. Možno to bolo len tým, že som bola tentoraz o mnoho odhalenejšia a tak zraniteľnejšia, než keď som bola oblečená v Kagamiho tričku. Zrazu sa ústami presunul po mojej brade nižšie, bozkávajúc krk sa zrazu ocitol na mojej hrudi. Stŕpla som, no bola som vzrušene prekvapená a napätá, čakajúc, čo bude. On ma.. bude ma chcieť vidieť nahú? Bude ma musieť vyzliecť? Teraz to naozaj zavŕšime tým, o čo sme sa urputne poušila vyše piatich hodín? Fajn, tých hodín bolo určite viac, no celý ten čas sme sa len nebozkávali, občas sme prehodili pár nepodstatných slov. A teraz sa určite zvečeriavalo, videla som to letmo i na oblohe, pomaly tmavnúcej.
To je tu tak dlho? Vážne to tak.. ubehlo?
Presunula som sa prstami po jeho chrbte až ku jeho vlasom. Zatiaľ čo mi perami sal pokožku hrudníka, zanechávajúc tam ďalšie z nezpočítateľného množstva stôp, opätovne som si ruky ponorila do Aomineho vlasov. Upokojovalo ma to, vzrušovalo, priam som horela túžbou po Daikiho tele. Znovu.
No, v tej chvíli sa čosi pokazilo. Stŕpla som a pritlačila som sa k Aominemu viac, akoby som mala potrebu ukryť moje poloodhalené telo za ním, splynúc s okolím. Oblial ma studený pot, určite som i obledla. Stála tam dvojica mne dobre známa, zahĺbená v rovnakom citovom rozpoložení, ako sme boli my dvaja s Aominem.
Katsu. S mokrým fľakom na prsiach. A Teppei. Akýsi.. červený, nie? Zalapala som po dychu, pretože okamih bez kyslíka sa zrazu stal večnosťou. Daiki nalepený na mne pocítil moje zneistenie a preto prestal, pootočiac spýtavo hlavu. Po tom, čo ich uvidel, taktiež zaúpel na mieste a tentoraz omnoho viac vyľakane behal pohľadom z Katsu a späť na Kiyoshiho. Azda sa hanbil? Alebo len nechcel ukázať svoju.. zraniteľnú časť, povedzme. Ťažko som prehltla. Katsumi na mňa karhavo zazrela a rovnako sa pokúsil tváriť i Teppei, ktorý bol viacmenej urazený, že sme to stopli v najlepšom. Bolo to teda.. také vzájomné.
"Matsuo?! To.. čo je?" vyhŕkla sklamane a ohúrene moja spolubývajúca. Nevedela som, čo povedať.
"Chudák Izuki..." zamrmlal Kiyoshi, asi pre seba. Ale.. ja som to počula. Počula to i Katsu, počul to i Daiki, ktorý sa v mojom náručí tak nejak.. neprimerane zavrtel. Že by ho začalo trápiť svedomie? Pochybujem.
"Nič, teda... prečo máš... Pre boha, Katsu, prečo máš na prsiach fľak?!" vehementne som sa uškrnula, nadvihnúc obočie. Potrebovala som odkloniť tému odo mňa, pretože.. bolo to nepríjemné. Totižto som si pomaly ale isto začínala uvedomovať, akú hlúposť som práve robila.
"JA?! Nem--" začala a potom sklopila zrak, zhlboka sa nadýchnuc. Dobre, bolo to jedna jedna.
"Neviem neviem, kto je tu polonahý, Matsuo.." predniesol škodoradostne Kiyoshi a Katsu sa na neho pozrela, so zámienkou streliť mu pohlavok. Nevydalo, stihol sa uhnúť.
"Tak po mne nečum, pervert.." zamrmlala som nespokojne.
"A Daiki môže?!" nadhodila Katsumi, zazrúc na neho viac, než kedykoľvek pred tým.
"Daiki má aj meno!" vyštekol konečne menovaný, razom ma pustiac. Odmysliac si fakt, že som skoro zletela z linky ma obliala husia koža, preto som sa postavila s rukami prekríženými na hrudi. Aomine ich bez slova obišiel a namiesto svojho trička si obliekol to moje. Ehm, nie, že by mi to vadilo, ale.. to je v podstate jedno. Sklopila som previnilo zrak do zeme a v tej chvíli mi do hlavy trafil tým jeho kusom oblečenia, na ktoré som obarene pozerala, no napokon som si ho navliekla i ja. Bolo mi rovnako veľké ako to Kagamiho, no na tom teraz nezáležalo.
"A Daiki teraz pekne krásne vypadne z tohto bytu!" naštvane zrúkla Katsu, nenápadne sa unášajúc v Kiyoshiho chlácholivých pohladniach. Bezmocne som pozorovala ako si Aomine zdvihol veci a s myšlienkou odísť von sa na mňa ešte provokatívne pozrel.
"Tak.. Uvidíme sa." pošepol a vtisol mi na čelo letmý bozk, obchádzajúc dvojicu, ktorá nás prepaľovala pohľadom. Z tohto budú teda ešte sakra veľké problémy. A keď vysoký, čokoládovosnedý mulat opustil priestory našeho utešeného bytíku, mala som čo robiť aby som sa tentokrát nezniesla na zadok a nerozplakala sa. Jednak kvôli Izukimu a jednak kvôli tým dvom, ktorý ma teraz za toto všetko určite brutálne nenávideli.