Without light (SK-Zayn Malik)

Mr. Funny

Sadla som si chrbtom ku kmeňu dubu a potľapkala na miesto vedľa seba. Na to, že bol chalan, bol v pohode. Teda, ak odhliadneme od faktu, že ma špehoval a ešte tvrdil, že to nerobil. Zložil si batoh a prisadol si. ,,Tak ako si to myslel?"
,,Myslel, čo?" spýtavo sa na mňa pozrel.
Vyzeral strašne sexy.
Spamätaj sa Nyx! vrešťalo na mňa povedomie. Asi je alergické na chalanov.
,,Povedal si, že o veľa prichádzajú a to ma poznáš asi.." poklepkala som si po brade a robila sa, že tuho premýšľam. ,,... 5 minút."
Zasmial sa.

Ten zvuk sa mi páčil. Bol taký zvonivý. Ale bolo to divné. Nikdy som takto o nikom nepremýšľala. Videla som veľa chalanov, ktorí sa večer potulovali po meste. Ani na jedného som sa takto nepozerala. Naozaj zvláštne.

,,Aby si vedela, viem ľudí odhadnúť na jeden pohľad."
Tento krát som sa schuti zasmiala ja. Väčšiu blbosť som ešte nepočula. ,,Niečo smiešne?" pozrel na mňa s vážnou tvárou.
Vyzeral strašne komicky. Stále sa smejúc som prikývla. Natiahol sa ku mne. Nečakala som, že ma začne štekliť. Ani mi to nenapadlo, ale bohužiaľ pre mňa, stalo sa. Myslela som, že sa tam počúram. A to myslím doslova.
,,Prestaň!" smiala som sa.
Už ma vážne začínalo bolieť brucho. Uškrnul sa, no nakoniec sa odtiahol.

Ani som si neuvedomila ako blízko mňa ešte pred chvíľou bol. Stále sa okolo mňa vznášala jeho vôňa. Trochu sladkastá a drevnatá vôňa. Zvláštna, ale mne sa páčila.
Aj ty si zvláštna.
Jasné. Akoby som to nevedela -_-.

,,Takže podrobnou analýzou mojim pohľadom som zistil, že si šteklivá."

Pozrela som na neho pohľadom 'Robíš si prdel?'.
,,Bez teba by som na to asi neprišla."
,,Vidíš, a preto som tu." zodvihol prst.
,,Aha. Tak počúvam. Čo si ešte zistil?"
Postavil sa a začal sa prechádzať tam a späť. Ruky mal spojené za chrbtom.
,,Takže...miluješ tanec, konkrétne balet."
Uškrnula som sa.
,,Ale podľa mojej domnienky to nie je jediný druh tanca, ktorý ovládaš, však?"
Pozrela som na neho s otvorenými ústami.
Zavri ich ty ťava! Bude si myslieť, že si retardovaná...
Mozog poslúchol a ústa sa zatvorili. To však nič nemenilo na tom, že som aj tak bola retardovaná. Uškrnul sa nad mojim výrazom a pokračoval.
,,Nebojíš sa tmy.. Hm...Zaujímavé...To si jediná taká, koho poznám."
,,Takže aj ty sa bojíš tmy."
Nebola to otázka, ale aj tak na ňu odpovedal.
,,Nebojím."
Vstala som a postavila sa pred neho. ,,Bojíš. Vidím to na tebe."
,,Nebojím." stál si za svojim a posunul sa o krok vpred, ku mne.
,,Bojíš."
,,Nebojím."
,,Bojíš." pozrela som na neho pevným pohľadom. Bola som dosť tvrdohlavá.
,,Vravím, že nie." opätoval mi pohľad.

Bol už len kúsok odo mňa. Mohla by som sa dotknúť jeho tváre. Zablúdiť rukami do jeho tmavých vlasov. Keby som chcela. A hoci som chcela, neurobila som to. Nikdy som nič také neurobila. Nevedela som, či je to správne. A už vôbec som na to nemala odvahu.

,,A ja vravím, že áno." kútik mojich úst sa mierne nadvihol.
,,Ja sa ničoho nebojím." uškrnul sa. ,,Ani mňa?"
,,To má byť vtip? Jasné, že nie."
,,Mal by si." usmiala som sa.

Sledovala som ako preskakuje pohľadom z mojich očí na moje pery. Trochu ma to znervózňovalo. Nebola som na to zvyknutá. Viem, slabá výhovorka. Ale na mňa sa takto nikto nepozerá. Vlastne nikoho nezaujímam, tak prečo by aj? Teda okrem Zoe. Ale to sa nepočíta. Ju poznám odmalička.

,,Vieš si iná ako ostatné..."
,,Prečo, lebo ti hneď nevleziem do postele?"
Zasmial sa.
,,Tak som to zrovna nemyslel. A pre tvoju informáciu nie som ten typ."
,,To mi spadol kameň zo srdca." vydýchla som si. Samozrejme, len zo srandy.
,,Prestaň si zo mňa strieľať." štuchol mi do pleca.
,,Myslel som to tak, že si......"
,,Zvláštna...Ďakujem. Viem to aj bez teba." o krok som odstúpila.

Veselá atmosféra medzi nami sa rozpadla ako domček z kariet. Podišla som k dubu a opäť si sadla na svoje pôvodné miesto. Zamračil sa a posadil sa naproti mne. Očividne mu nedošlo ako veľmi sa ma to dotklo. Počúvala som to celý život. Od môjho protivného povedomia, ľudí, ktorí ma len tak stretli a hneď odsúdili, lebo som nebola ako oni.

,,Si zvláštna, ale v tom dobrom zmysle."
Zodvihla som hlavu. Teraz som pre zmenu nechápala ja jeho.
,,Vieš, poznám veľa dievčat..."
,,Preto ti nerobí problém rozprávať sa so mnou. Aj keď si ma v živote nevidel." skočila som mu do reči.
,,Áno.. teda nie...Arg...To je fuk." prstami si zašiel do vlasov a prehrabol si ich. Očividne to robil vždy, keď bol nervózny. Že by som ho privádzala do rozpakov?
,,Chcel som povedať, že poznám veľa dievčat a všetky mi prídu rovnaké. Také..."
,,Nudné?" doplnila som.
,,Áno. A ty...ty si....iná ako oni. Taká...."
,,Limitovaná edícia." usmiala som sa. ,,Baví ťa to?"
,,Čo?"
,,Skákať mi do reči.. Snažím sa ti tu skladať komplimenty a ty ma stále prerušuješ." vyhrešil ma.
,,Prepáčte šéfe. Už sa to nestane." uškrnula som sa.
Usmial sa. ,,Presne. Limitovaná edícia. A niečo ma ku tebe ťahá...neviem to vysvetliť.."
,,To bude moja osobitá krása." zaklipkala som očami a pohodila vlasmi.
Obaja sme sa zasmiali.
,,Kde si bola? Celý ten čas?" zrazu zvážnel.

Cítila som ako atmosféra medzi nami hustne. Bol tak blízko. Tak veľmi blízko. Možno až priveľmi. Svoje čokoládové oči upieral na mňa. A ja som očami hypnotizovala jeho pery. Chcela som, aby ma pobozkal. V tejto chvíli by som mu to aj dovolila.

,,Nyx!" ozvalo sa z vysielačky pod kôpkou mojich vecí.
Prečo zrovna teraz?
,,Ozvi sa mi!"
Načiahla som sa po vysielačku a stlačila gombík.
,,Čo sa deje Zoe?"
,,Čo sa deje? Už si dávno mala byť doma! O chvíľu vyjde slnko!"

Pozrela som na oblohu. Dopekla! Mala pravdu. Stále bola tma, no pomaličky sa už rozvidnievalo. Rýchlo som si obula ponožky aj s teniskami, navliekla na seba bundu a vstala. Do ruky som vzala rádio a vysielačku schovala do vačku v bunde. Úplne som zabudla na to, že ten chalan tu stále je, až pokiaľ sa neozval.
,,Ty máš vysielačku? A čo mobil?" vstal aj on a spýtavo na mňa pozeral.
,,Nemám čas ti to vysvetľovať..." vykročila som smerom von z parku. Jeho ruka na mojej ma však zastavila. Prudko som sa k nemu obrátila a narazila do jeho hrude. Bol odo mňa o hlavu vyšší. Zodvihla som hlavu a pozrela mu do očí.
,,Odpovedz mi ešte na dve otázky." zašepkal a zahľadel sa do mojich očí. Mala som pocit, že sa v jeho čokoládových očiach utopím. Pekná smrť.. Krava.
,,Na aké?"
,,Naozaj sa voláš Nyx?"
Opatrne som prikývla.
,,Som Zayn. Nie si jediná s divným menom." usmiala som sa. Ako to, že bol ku mne taký milý?
,,A tá druhá?"
,,Uvidím ťa ešte?"

Moje srdce prestalo byť. Môj dych sa zastavil. V hrdle mi navrela guča slín. Nohy sa mi zmenili na želatínu. Čo sa to so mnou deje?

,,Som tu každý večer." spamätala som sa po chvíli. Už mi nehľadel do očí. Sústredil sa na moje pery. Tie jeho sa ku mne pomaly približovali. Vedela som si predstaviť ako sa spoja s mojimi. Tak mäkké a plné. Už som na krku cítila jeho dych....

,,Nyx! Kde trčíš?"
Ja tú Zoe asi zabijem! To je dnes už po druhýkrát! Trápnejšie to už ani nemohlo byť...Rýchlo som sa od neho odlepila a utekala preč. Na chrbte som stále cítila jeho pohľad.......

Tak čo vy na to? Konečne sa tam už niečo deje! Normálne som z toho happy :P.Dúfam, že aj vy moje lásočky :* ..Koments & votes please :)