Without light (SK-Zayn Malik)

Return

Zatiaľ čo on bol preč, veľa som premýšľala. Hádam najviac z celého môjho života. To bola jediná pozitívna stránka jeho odchodu. Aj keď...čo je vlastne pozitívne na premýšľaní? Iba čo si prehlbujete rany a aj tak na nič neprídete. Máte milióny otázok, ale načo?! Aj tak ani na jednu nepoznáte odpoveď...Cítite sa ako nuly, pretože zrazu neviete nič. A necítite nič okrem bolesti. Bolesti zo straty. Z nevedomosti. Zo strachu. Z nezáujmu ostatných...

A tu sa dostávame k ďalšiemu podnetu na premýšľanie. Načo premýšľať? Keď nič neviete, nič vás nebolí....

Zazvonil zvonček. Už som ho mala plné zuby. A to až tak, že keď som si bola istá, že ma nikto neuvidí, vycapila som na dvere oznam, aby mi dali pokoj a neotravovali. Tuším to bolo úplne zbytočné...Keď sa zvonček ozval už asi 10-ty krát a mne už z neho statočne zvonilo v ušiach, prinútila som sa ísť otvoriť.

S námahou som stúpala po schodoch a fučala ako lokomotíva. Pripisovala som to svojej slabej kondícií, ale to som sa snažila iba oklamať sama seba. Kondíciu som mala výbornú vďaka tancu.. Priznajme si to na rovinu, bolo to kvôli tomu, že som nič nejedla celé dni. Akosi som nemala chuť...

Keď som sa konečne dostala ku dverám, z desiatich zvonení sa stalo dvakrát viac. Ruku som obkrútila okolo kľučky a zatlačila. A keď som zodvihla hlavu skoro som zamdlela. Zabehlo mi a začala som sa dusiť slinami. Kolená sa mi podlamovali, čakal ma pád na tvrdé a studené dlaždice. Vtom momente sa okolo mňa obkrútili dve silné paže a pritiahli ma ku svojmu majiteľovi. Držali ma tak pevne, akoby ma už v živote nechceli pustiť.

,,Čo si to zo sebou porobila?" spýtal sa jeho ustráchaný hlas. Hlas, ktorý som po celý ten čas nedokázala vytlačiť z hlavy. Hlas, ktorý ma prenasledoval v snoch. Zaynov hlas...

Chudáčik ani sa mu nečudujem, že sa tak zľakol. Musela som vyzerať strašne. Kruhy pod očami som mala isto väčšie ako taniere. To, čo som mala na hlave sa viac podobala ochcatej slame ako vlasom. Tepláky a tričko, čo mi boli kedysi akurát, teraz na mne viseli. A o tom, že som dosť dlho nevidela vodu ani hovoriť nebudem. Čudujem sa, že vôbec prišiel tak blízko ku mne.

,,Prečo si mi neotvárala?" zmenil tému, keď zistil, že na svoju predošlú otázku odpoveď nedostane.
,,Hnevala som sa." odvetila som tichým, chrapľavým hláskom, ktorý sa ledva ponášal na môj predošlý.
,,Prepáč.." pohladil ma po chrbte. Privinula som sa k nemu ešte tesnejšie, ak sa to vôbec dalo a plnými dúškami vdychovala jeho vôňu.
,,Správal som sa ako hlupák...ty si mi prezradila svoje tajomstvo a..."
,,Je to aj moja chyba..."
Pokrútil hlavou. ,,Ale za toto môžem ja..." palcom mi prešiel popod oči a obkresľoval líniu kruhov.
,,Už ťa nikdy neopustím, sľubujem." dodal a dal mi bozk na čelo.

,,Chýbala som ti aspoň trošku?" spýtala som sa. Chcela som to vedieť. Nie. Potrebovala som to vedieť.
,,Keby si mi nechýbala, nebol by som tu."
,,To nie je odpoveď...Odpovedz mi. Chýbala som ti?"
,,Každú sekundu môjho života...Každý nádych bez teba bolel. Každý moment bez teba bol neznesiteľný... Až keď som bol bez teba, pochopil som, že už si pevnou súčasťou môjho života..." zastrčil mi prameň vlasov za ucho.
,,..A že bez teba nedokážem žiť." povedali sme naraz. Pozreli sme si navzájom do očí a v tej chvíli sme vedeli, že to bolo úprimné. Nahla som sa k nemu a letmo ho pobozkala na pery. Boli suché a popraskané, no aj tak si vypýtal ďalší...a aj ho dostal.

Neskôr ma vzal do náručia a odniesol ma dole do mojej izby. Teda aspoň som si to myslela. Nakoniec sme skončili v kúpeľni.
,,Čo to...?"
Priložil mi prst na pery a postavil na nohy. Vzal lem tielka a prevliekol mi ho cez hlavu. Keď som sa na neho spýtavo pozrela, povedal iba: ,,Potrebuješ kúpeľ." a pokračoval vo vyzliekaní. Potom ma nechal iba v spodnom prádle stáť pri vani, pokiaľ sa do nej nenapustí dostatočné množstvo vody. Keď zbadal, ako sa trasiem, objal ma.

Keď bola vaňa dostatočne plná, pootočil kohútikom a zastavil prúd vody. Pomohol mi do vane, aby som sa nepošmykla a s vetou ,,Oddýchni si, za chvíľu prídem." chcel odísť.
,,Počkaj." zastavila som ho.
Otočil sa. Opatrne som sa postavila a obrátila sa mu chrbtom. ,,Môžeš mi pomôcť?" poprosila som ho.
,,Si si istá?" spýtal sa.
,,Zayn, som vyčerpaná, všetko ma tlačí a momentálne mi je úplne jedno, či ma uvidíš nahú..." Povzdychol si, ale poslúchol. Najskôr mi rozopol podprsenku a potom mi pomohol aj von z nohavičiek.
,,Ďakujem." šepla som, keď som už so zatvorenými očami ležala pod penou. Ani neviem ako, ale zaspala som.

Keď som sa zobudila, na oblohe už svietil mesiac. Zľakla som sa, lebo som si nepamätala, že by som šla do kúpeľne. Prudko som sa posadila až vyšplechla voda.
,,Pokojne." ozval sa jeho hlas. Až vtedy som si uvedomila, že sedí pri vani na stoličke a pozoruje ma.
,,Si tu dlho?" zívla som. Všimla som si, že už nemám taký chrapľavý hlas, no ešte stále nebol môj.
,,Iba chvíľu." pousmial sa. ,,Oddýchnutá?"
Prikývla som.
,,Tak v tom prípade..." nedokončil vetu a do dlane si vytlačil sprchový gél. Zaujímavé bolo, že zo všetkých, čo tam boli, vybral zrovna môj obľúbený - čokoládový. Rozotrel si ho v dlaniach a začal ma umývať. Jeho ruky prechádzali po celom mojom tele tak opatrne a nežne, akoby ma uctievali. Nevynechal ani jediné miestečko. Potom vzal do ruky šampón na vlasy s vôňou broskýň a začal mi umývať vlasy. Jeho šikovné ruky ma umývali aj masírovali zároveň. Bol to krásny pocit, keď sa o vás niekto staral. Nádherný...

Keď bol hotový, spláchol zo mňa penu. Cítila som sa ako znovuzrodená. Uterákom mi osušil vlasy a potom ich rozčesal hrebeňom, ktorý našiel na stolíku pri umývadle. Potom mi pomohol z vane von a dosucha ma vyutieral. Už suchú ma zakrútil do osušky a vzal na ruky.
,,Tak ako sa cítiš?" spýtal sa s nosom zaboreným v mojich vlasoch. Niet divu, keď som konečne bola voňavá a čistá.
,,Vynikajúco."

Prešli sme dverami kúpeľne a ocitli sa v mojej izbe. Položil ma na posteľ a šiel vziať župan prevesený cez stoličku. Postavila som sa chrbtom k nemu a zhodila zo seba osušku. Podišiel ku mne zozadu a pomohol mi ho obliecť. Zaviazala som šnúrku a otočila sa k nemu.
,,Nemusel si to robiť."
,,Musel. Bola to moja povinnosť, keďže som za to mohol ja."
Nahol sa ku mne a sladko ma pobozkal. Konečne som bola plná energie, a tak som mu bozk opätovala. Pootvorila som ústa, aby mohol svojim jazykom vniknúť dnu. Rukami ma chytil za chrbát a pritiahol bližšie ku sebe. Chrbtom dlane som ho pohladila po líci a on ukončil bozk. Hlavou som sa mu oprela o hruď a on sa bradou oprel o moju hlavu.
,,Tvoje srdce...bije ako splašené." šepla som.
,,To preto, že znova cíti v blízkosti to tvoje...."

Hojkyyy lásenky :3 Ako sa máte? Ja momentálne super...konečne sú zas spolu :333. Neverte si, ale naozaj ma to teší :). Dúfam, že aj vás ;). Tak pá :*****