Without light (SK-Zayn Malik)

More

Hudbu nahradilo ticho. Otvorila som oči a zahľadela sa na Zayna. Upieral na mňa svoje čokoládové oči, akoby sa z tých mojich snažil vyčítať moje pocity.

,,Zahráš mi ešte niečo?" spýtala som sa, aby som prerušila ticho. Znervózňovalo ma. A on tiež.
,,Nie." povedal jemne, no aj tak som sa zamračila.
,,Poď sem." ukázal vedľa seba. Spopod klavíra zatiaľ vytiahol ďalšiu stoličku. Zamračila som sa, lebo som nevedela, čo má za ľubom. Postavila som sa zo zeme a zamierila k nemu.

,,Bojíš sa?" pousmial sa.
,,Nie. Iba neviem, čo mám čakať." sadla som si za klavír a čakala, čo bude ďalej. Vzal moje ruky do svojich a položil ich na klávesy.
,,Naučím ťa hrať." okomentoval to.

,,Prosím? Ale ja...."
,,Žiadne, ale N. Nie je to také ťažké, ako sa zdá, ver mi."
N? Mám novú prezývku? Ale z nejakého mne neznámeho dôvodu sa mi to oslovenie páčilo.
,,Verím ti. Len si proste nemyslím, že to je dobrý nápad..."
,,Prečo nie?"
Začervenala som sa. ,,Lebo som neschopná."
,,Hej." chytil mi bradu medzi prsty a prinútil ma tak pozrieť sa mu do očí. ,,Nie si neschopná. Si úžasná. A ja viem, že to dokážeš."

Rozbúchalo sa mi srdce. ,,Prečo to robíš?" nasucho som preglgla. Tento chlap ma privádzal do šialenstva a som si istá, že si to plne uvedomoval.
,,Si si istá, že odpoveď na túto otázku nepoznáš?" naklonil sa tesne pri moju tvár, až sme sa dotýkali nosmi. Z jednej strany ja jeho z druhej strany on môjho. Pokrútila som hlavou, čo spôsobilo, že som sa nechtiac obtrela o jeho pery. Bolo to ako dotyk motýlích krídel. Takmer nespoznateľné od ničoho. Ale ja som ich cítila. Opálili tie moje a v mojom podbrušku sa znova ozval ten neznámy pocit. Zažívala som ho iba keď som bola s ním.

,,Lebo ťa milujem, N." Teraz jeho pery na tie moje dopadli zámerne. Zapadli do tých mojich ako skladačky z lega. Pálili. Ibaže už neboli jediné...Horúčava stúpala po celom mojom tele, od hlavy až po končeky prstov na nohách. Jeho ruky sa dotkli mojich ramien. Naskočili mi zimomriavky.
,,Celá horíš." vydýchol.
Neodpovedala som. Ani som nemusela. Vedela som, že pozná dôvod.

Jeho pery opustili tie moje. Zavŕtal sa do mňa pohľadom a potom sa usmial.
,,Fajn. Môžeme začať."
Čože? Najskôr ma bozkáva a potom očakáva, že sa budem sústrediť?!
,,To..."
,,Som si istý, že stupnicu už vieš, mám pravdu?"
,,Ale..."
,,Myslel som si."
,,Necháš ma to dopovedať?!" zvýšila som trochu hlas.
,,Prosím." uškrnul sa.
,,Ja len...Rozptyľuješ ma." znova som sa začervenala. Šťastie, že je tu taká tma a nevidí to. Usmial sa a postavil sa zo stoličky.

Pocítila som, ako jeho ruky dopadli na moje plecia a začali ich masírovať.
,,Pokoj. Uvoľni sa." dohováral mi. Zatvorila som oči a vychutnávala to. ,,Nádych - výdych...To je ono." Otvorila som ich, až keď jeho ruky zmizli.
,,Dobre. Začneme stupnicou. Predveď mi ju."
Prikývla som. Poznala som ju naspamäť, preto to pre mňa nebol problém.

Už som bola pri H, keď som na krku pocítila bozky.
,,Och nie." šepla som. Došlo mi totiž ,že už nebudem pokračovať.
,,Och áno." usmial sa a otočil stoličku so mnou čelom k sebe. Sklopila som zrak. Keby som sa znova pozrela do jeho očí, opantal by ma.

Vzal obe moje ruky do svojich a postavil ma. Stoličku posunul nohou a jemne ma tlačil dozadu. Zaklapol kryt. Chytil ma za boky a vysadil naň. Zodvihla som hlavu. Už to aj tak bolo zbytočné. Mal ma vo svojej moci. Už zase.

,,Pamätáš sa na ten večer v parku?" obtrel sa nosom o môj.
,,Odpovedz!" zvýšil hlas na pološepot a začal mi hryzkať ušný lalôčik.
,,Áno." zachripela som.
Bože, nie! To sa nesmie stať!
,,Páčil sa ti?" premiestnil sa nad moje pery a do spodnej zahryzol.
,,Áno."

Nemohla som povedať nie. Klamala by som. Zoe by ma zabila. Odmalička sa zo mňa snažila vychovať dámu a toto bolo, ako ma učila, pod moju úroveň.

,,Dobrá odpoveď.. Lebo...." usmial sa a začal ma bozkávať. Znova mi začalo byť horúco. ,,... chcem viac." hovoril pomedzi bozky.
,,Viac tvojich bozkov." pripojil aj jazyk. Spolu sa preplietali v mojich ústach v divokom tanci. Hudbou im bol tlkot našich sŕdc. Udieral mi do spánkov a rozbolievala ma z neho hlava.
,,Viac tvojich dotykov."
Vzal moje ruky a premiestnil ich na svoje paže. Putovala som po nich hore, až som sa dostala do jeho vlasov a zatiahla. Z jeho hrdla sa vydral čudný zvuk, podobný zabručaniu.

Nesmiem to dopustiť! Ešte nie....

Nazdárek čtenáři :D Máme sa??

Konečne po dlhej dobe tu máme dlhú časť, tak hádam stojí za to. Povedzte mi vy. Očakávam komentíky ;) Zatiaľ pà :**