Without light (SK-Zayn Malik)

Getting to know

Keď sme sa obaja upokojili natoľko, aby sme sa na seba znova nevrhli, začala som mu pokladať všetky tie otázky, z ktorých som si vytvorila cestou zoznam.

,,Takže urobíme to takto...Ja kladiem otázky a ty odpovedáš. Súhlasíš?"
Prikývol. ,,Ale potom to čaká aj teba." zavŕtal sa do mňa pohľadom. Nasucho som preglgla. Radšej som sa k tomu nevyjadrovala a rovno začala klásť otázky.

,,Znamenie?"

,,Kozorožec."

,,Obľúbená farba?"

,,Predtým to bola modrá...teraz je to farba tvojich očí...Sú fascinujúce."
Zhlboka som sa nadýchla. Ten chalan je neskutočný. Šťastie, že je tma, lebo som červená ako paradajka.

,,Film?"

,,Pozriem si hocičo..."

,,Jedlo?"

,,TY..." ani na okamih odo mňa neodtrhol pohľad...
,,Nezvádzaj ma..." šepla som.
,,Nič nerobím." trval na svojom.
Fajn Nyx, dýchaj. Snaží sa ťa dostať. Nedaj sa.

,,Svetlo alebo tma?" bola to veľmi dôležitá otázka.

,,Tma...všetko je....hm.. intenzívnejšie." skĺzol pohľadom na moje pery.
Ovládaj sa.

,,Blondínky, brunetky alebo černovlásky?"

,,Ty." Čo to stvára??

,,Jednoduchosť alebo tajomnosť?"

,,Tajomnú jednoduchosť." Ou.

,,Nezáväznosť alebo zviazané ruky?"

,,Hm....a čo tak nezáväznosť so zviazanými rukami?" Nehraj sa so mnou!

,,Klasika alebo moderné umenie?"

,,Oboje."

,,Písanie alebo čítanie?"

,,Čítanie."

,,Tričko alebo mikina?"

,,Pokiaľ sa dá, tak tričko."

Všetko vám to isto príde debilné. Sprosté otázky. Ale aj keď vy im celkom nerozumiete, ja viem prečo ich kladiem, pre mňa majú význam. A viem z nich vydedukovať, aká je to osobnosť....

,,Spoločnosť alebo samota?"

,,Samota má svoje výhody, ale radšej mám niekoho pri sebe.."

,,Reštaurácia alebo domáca kuchyňa?"

,,To druhé." Dobrá odpoveď.

,,Gauč alebo kino?"

,,Gauč." lišiacky sa usmial. Ani nechcem vedieť na čo myslel. Radšej.

,,Fajn zlatko, a teraz sa pýtam ja.."

,,Tak fajn." Som zvedavá, čo na mňa vytiahne.

,,Vždy chodíš von iba večer?"

,,Áno."

,,Tancuješ dlho?"

,,Odkedy som sa naučila chodiť."

,,Už si s niekým chodila?"
Pozrela som na neho. Na čo to potrebuje vedieť?

,,Nie, s nikým."

,,Keby si sa mala opísať jedným slovom, aké by to bolo?"

,,Divná."
Zamračil sa. ,,Nie si divná. Si krásna, lebo si iná, výnimočná...Prečo sa podceňuješ?"
,,Nevieš, čím som si prešla."
,,Tak mi to povedz."
Pokrútila som hlavou. ,,Nechcem o tom hovoriť...Radšej sa pýtaj."

,,Miluješ ma?" vybafol zrazu. Vypúlila som oči a znova očervenela. Čo to nevidí? Prečo by som sa s ním inak bozkávala, keby som ho nemilovala?

,,Áno."

,,To je fajn, lebo aj ja teba." prekonal tú krátku vzdialenosť a pobozkal ma. Už zase. Potom sa čelom oprel o moje.
,,Tak už mi to povieš?" dobiedzal.
,,Nechcem, aby si si myslel, že som šibnutá..."
,,Prečo by som si to mal myslieť?"
,,Pochopil by si to, keby si to vedel..."
,,Veď to chcem vedieť."
,,Ale nebudeš..." nedala som sa.
,,Je to až také zlé?"
,,Nie zlé, ale....ťažké, aj keď mi v skutočnosti nič nechýba...

Privinul si ma do náručia. Rukami ma objal a dlane mi položil na brucho. Hlavu som si položila na jeho hruď a zatvorila oči.
Mám mu to povedať?
,,Bude ti lepšie, ak to niekomu povieš a nebudeš to v sebe dusiť..." Vzdychla som si. Tak fajn.
,,Dobre..." Nádych - výdych. Ideš na to dievča! moje povedomie malo vztýčené palce.

,,Bojím sa svetla."

O ou. Tajomstvo vyzradené. Hádajte, čo sa stane :33. Domnienky píšte do komentoooov. Ľubkám vaaaaas :***