Without light (SK-Zayn Malik)

Narrative on good night ~_~

Znova nastala noc. Pocítila som to hneď, akoby sme boli prepojené. Aj spoza zavretých viečok som vedela rozoznať ozajstnú tmu od umelej. A tá ozajstná práve nastala. Vábila ma, volala. A nie len takým obyčajným hlasom, ale jeho hlasom. ,,Tak poď. Už tu na teba čakám.." šepkala mi do ucha.
,,Poď ku mne..."
A ja som šla...

Dnes bolo chladno, a tak som na seba natiahla teplé legíny a béžový vlnený svetrík. Ofinu som si vypla hore a vlasy som si nechala padnúť na chrbát. Obula som si čierne tenisky a tichučko, ako mačka, čo sa chystá skočiť na svoju korisť, som vyšla po schodoch hore. Chodbu som o chvíľu nechala za sebou a zastala pri dverách. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila ich.

Ovial ma ľadový vietor a ošľahal mi tvár, až sa mi zafarbila do ružova. Nemala som ten odtieň rada. Rukami som si automaticky obopäla telo. Hoci bol svetrík teplý, očividne nie dosť. Vracať sa mi však už nechcelo a tak som iba zamkla dvere a pobrala sa k parku.

Vlasy lietali okolo mňa ako splašené a často krát skončili v mojich očiach. To mi však neprekážalo. Premýšľala som o tom, že o ňom vlastne dokopy nič neviem. V hlave som si teda vytvorila zoznam otázok, na ktoré by som rada dostala odpoveď. V hlave som si ho prehrávala stále dookola a čudovala som sa, že si ho vôbec pamätám, keď bol taký dlhý.

Zbadala som prvé konáre, potom stromy a nakoniec samotnú bránu parku. Dnes bola prvýkrát zatvorená, ktovie prečo. S vŕzganím som ju otvorila a modlila sa, aby to nikto nepočul. Nechcela som vzbudiť ešte viac pozornosti, a tak som ju nechala otvorenú.

Cestičkou mne známou som sa vybrala ku starému dubu. Nepozerala som sa vpred, ale do zeme. Sledovala som, ako sa tráva poddáva mojim nohám, a potom sa zase vystiera.
Zvláštne, napadlo mi, možno nám odpovede na všetky otázky dáva sama matka príroda...Napríklad správanie trávy ...Nesedel by na to výrok 'Postav sa aj keď ťa zrazia na zem'?

Zamestnaná vlastnými myšlienkami som ani nezaregistrovala, že je niekto predo mnou. Nabúrala som. Objali ma dve ruky a ozval sa pobavený hlas: ,,Často do ľudí nabúravaš?"
Bol to on. Jeho hlas by som si nezmýlila zo žiadnym.
,,Nie...väčšinou len do teba." chcela som dodať, že preto, lebo sa mi ľudia vyhýbajú, ale radšej som mlčala. Zodvihla som hlavu. Naše oči sa stretli. Jeho čokoládové a moje hadie. Nasucho som preglgla. Bola som ako v tranze. Neviem ako to cítil on, ale bola som ako zhypnotizovaná. Zajatá jeho pohľadom. Stála som ako prikovaná k zemi a ani sa nepohla.

Dlho bolo ticho. No nie to trápne, ťaživé ticho, ktoré každý pozná. Neviem ho opísať, nie som v tom moc dobrá, ale viem, že bolo iné. Také...pokojné...upokojujúce...potrava pre dušu...med na rany...Prestala som vnímať aj moje tlčúce srdce, ktoré div nevyskočilo z hrude. Nevedela som ani to, či dýcham. Iba som tam stála s pohľadom zakliesneným v jeho krásnych očiach tak, ako on.

Nakoniec ho prerušil on.
,,Ahoj." šepol.
Zdalo sa mi, že jeho hlas je iný. Akoby ani nepatril jemu. Taký...zastretý...
,,Ahoj." vydýchla som.
Pohľadom mi skĺzol na pery. Naklonil sa a jemne sa o ne obtrel. Začali horieť. Ocitli sa v plameňoch. Pohltila ich túžba a ja som ju nedokázala zastaviť. Klamala by som, keby som povedala, že áno. A moje pery neboli jediné kto po nich túžil. Chcela som viac. Viac tých sladkých bozkov. Viac opojných dotykov. Viac z neho.

Nepýtala som si súhlas. Proste som to urobila. Ale cítila som, že sme na tom rovnako. Telá nám napájala neukojiteľná túžba po tom druhom, neuhasiteľná vášeň, no hasiči by tu nepomohli. Museli sme si pomôcť sami.

Postavila som sa na špičky, aby som lepšie dosiahla a pobozkala ho. Jeho pery pálili, tak ako moje. Bolo to tak neznesiteľné až to bolo krásne. Spojila som si ruky za jeho krkom a pritiahla si ho bližšie, aby som sa znova mohla dotknúť zeme celými nohami. Tesnejšie ma objal rukami okolo pása, akoby ma nechcel pustiť. V tejto chvíli sa teda báť nemusel. Rozhodne som sa nechystala odísť.

Jazykom mi prešiel po spodnej pere, čím si pýtal povolenie vstúpiť. Pootvorila som ústa, čo hneď využil jeho šikovný jazyk. Doslova mi tam vyvolal požiar. Každý môj chuťový pohárik túžil zacítiť dotyk jeho pálčivého jazyka. Jeho ruky mi zaliezli pod svetrík. Boli studené, a tak mi trochu schladili rozpálené telo. Hladil ma nimi po chrbte a oživoval každučkú nervovú bunku v mojom tele. Ihneď reagovali. Naskočili mi zimomriavky.

Opatrne ma tlačil ku stromu. Zimomriavky nemizli. Oheň nezhasínal. Túžba nemienila odísť. Zdalo sa, že ešte nebola dosť sýta. Vášeň nemala konca. Akoby ona sama bola vesmír. Nekonečná....

Zacítila som drsnú kôru stromu. Už nebolo úniku. Medzi prstami som si preplietala jeho tmavé havranie vlasy. Telo na telo. Bol rovnako horúci ako ja. Plameň, ktorý nikdy nezhasne. Áno takto by sa dala pomenovať TÚŽBA.VÁŠEŇ. LÁSKA.

Nehovorili sme. Slová neboli potrebné. Aj tak by sa nimi nedalo vyjadriť to, čo sme teraz obaja cítili. Vyjadrovali sme to dotykmi....Dotykmi pier, ktoré sme už obaja mali spuchnuté od bozkov. Dotykmi rúk, ktoré neúnavne objavovali naše telá. Navzájom sme sa spoznávali. Bez slov.

Svoje ruky som presunula na lem jeho trička. Na chvíľu ma prestal bozkávať a zodvihol ruky. Bola to iba nanosekunda, kým som mu odhodila tričko do trávy a pred očami sa mi zjavilo anjelsky krásne telo. Nestihla som si ho ani poriadne obzrieť, lebo jeho pery si teraz začali nárokovať môj krk. Naklonila som hlavu na bok so slastným vzdychom na perách. Rukami mi znova vliezol pod svetrík a hladil mi brucho, akoby tam bolo naše bábätko.

Zacítila som slabú bolesť na krku. Bože. On mi spravil cucflek?
,,Č-č-čo to robíš?" šepla som.
,,Si moja." povedal omámeným hlasom.
Telom mi prebehla triaška.
,,Iba moja." zopakoval.
Jeho omámenosť sa preniesla aj na mňa a ja som zabudla, čo som pred chvíľou vravela.
,,Tvoja." odvetila som už znova opojená túžbou.

Pozrel na mňa tými krásnymi čokoládovými očami, akoby neveril, že som niečo také povedala. No ja som nechcela hovoriť. Rečnenie mi nikdy nešlo. Pritiahla som si ho znova k sebe a spojila naše pery. Rukami som mu prechádzalo po hrudi. Chcela som poznať každý sval, každú krivku, každú jazvu na jeho tele. Chcela som ho poznať celého.

Vzdychol mi do pier. Takže sa mu moje dotyky páčili...Jeho ruka začala putovať po mojom stehne a pomaly ho dvíhala hore. Zakliesnil mi ho o jeho pás, čo ešte zmenšilo prázdny priestor medzi nami, ak tam vôbec nejaký bol. Čoraz nástojčivejšie mi bozkával pery, až som sa bála, že mi ich zoderie. A potom sa svojim lonom obtrel o moje. Vzdychla som spolu s ním. Moje ruky na jeho hrudi zastali, akoby ich ten pocit, čo teraz preletel mojim telom, opantal.

Bol to nový pocit. Krásny a zároveň desivý, pretože bol taký intenzívny. Ešte o týždeň budem cítiť jeho odozvu. Nikdy som taký pocit necítila. Bol neznámy, ale mňa priťahoval tak, ako všetkých priťahuje nebezpečenstvo aj keď sa ho boja.

Jeho ruky však nezastali. Presunuli sa na lem môjho svetríka a vtedy som precitla.
,,Počkaj." zadržala som mu ruky a pozrela mu do očí.
,,Nejdeme na to....?"
,,Prirýchlo...máš pravdu.. prepáč." odtiahol sa.
Bol smutný. Nepáčilo sa mi to.

,,Neospravedlňuj sa." chytila som ho za ruku a pritiahla si ho naspäť. Oprela som sa čelom o to jeho.
,,Ver mi, že aj ja som to chcela. Strašne...Ale....nemohli by sme na to ísť postupne?"
Smutný výraz tváre zmizol tak rýchlo ako sa objavil. Na perách mu pohrával úsmev.
,,Naozaj si to chcela?"
,,Áno."
,,Takže si cítila....?"
,,Tú páľavu, čo mi pohltila celé telo a zahmlila mi myseľ, otupila zmysly a donútila ma prahnúť po tvojich dotykoch a bozkoch ako suchý kvet po vode? Áno." šepla som.
,,Ale nakoniec aj tak vyhral rozum..." podotkol.
,,Škoda." vzdychla som a myslela som to vážne.
,,Práve som to chcel povedať." zasmial sa.
No potom zvážnel a zavŕtal sa do mňa pohľadom.

Bruškom palca mi prešiel cez pery.
,,Nerob to." pozrela som na neho bezodnými očami.
Videla som jeho zahmlený pohľad.
,,Prečo nie?"
,,Ty vieš prečo."
Srdce sa mi znova roztĺklo. Dofrasa to ma musí furt takto prezrádzať?

OMG!!!!! Takúto časť sa mi hádam ešte ani nepodarilo napísať! Áaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!!!!!!!!!! Bože! Písať to je ešte horšie ako čítať...Normálne teraz aj ja horím akoby som tam bola miesto nej. Divné...Každopádne by som ocenila, keby ste aj vy ocenili moju prácu dákym tým komentíkom alebo ★. Pá..I love you all :****