Without light (SK-Zayn Malik)

Epilogue

Za rovnakým domom v záhrade ležia šťastný novomanželia v hojdacej sieti. Je noc. Jemný vetrík ich pohojdáva a íska im do uší. Ženine ohnivé vlasy svietia aj v takejto temnote. Okolo nich sa ozýva nadšený krik dvoch chlapcov. Ich syna a jeho kamaráta. Obaja majú 5 rokov.

,,Je po mame." usmeje sa muž a pobozká ženu na vlasy.
,,Má aj niečo z teba." usmeje sa žena.
,,Je zvedavý. Chce vidieť, vedieť aj počuť všetko."
,,Keby som vtedy nebol zvedavý, nikdy by sme neboli spolu. Nikdy by som ťa nenašiel." pobozká ju na pery. Žena sa usmeje a opätuje mužovi bozky.

V opojení bozkov ich nájde syn. Chlapec s pieskovými vlasmi, ktorý siaha svojej mame niečo nad kolená. Ktovie odkiaľ má takú farbu vlasov. ,,Mami, oci." vyruší ich jeho piskľavý hlások.
,,Čo sa deje, Nicolas?" s úsmevom sa na neho pozrú rodičia.
,,Poďte." kývne na nich malou rúčkou a rozbehne sa na koniec záhrady.

Muž so ženou sa s úsmevom vyberú za ním. Ruka v ruke kráčajú sa svojim synom a premýšľajú. Zdá sa im taký veľký! Veď pred chvíľou ho držali v náručí ako malé bábätko. Svojimi hnedozelenými očkami na nich zvedavo pozeral a smial sa. A teraz je už z neho veľký chlapec.

Dôjdu až na koniec. Ďalej sa už ísť nedá. Je tam strom. A pod stromom, mladým dubom, ktorý tam sami zasadili, sedí druhý chlapček a drží sa za hlavu.
,,Nabúral do stromu." vysvetľuje im syn. ,,Ale ako to, že ho nevidel? Ja som ho zbadal hneď." krúti hlavou.

Muž so ženou sa na seba veľavravne pozrú. Usmejú sa. Muž mal pravdu. Ich syn je po mame. Synček na nich iba nechápavo pozerá. Žena si ho vezme do náručia a pobozká ho na vlásky. Muž zatiaľ vezme druhého chlapca do domu, aby ho ošetril.
,,Chceš počuť príbeh Nicolas?" spýta sa mama svojho syna.
,,Aký príbeh mami?" obzrie si ju nedočkavo.
,,Príbeh o žene, čo žila bez svetla."....

Tak a toto je úplný kobiec vážený! Na jednej strane je mi ľúto, že už je koniec a na druhej som rada, že som ho dopísala. Bola by som rada,keby ste zanechali nejaký komentík či vote. Moc by ste ma potešili.... Všetko, čo som chcela, som vlastne napísala už minule alebo teraz,takže už nemám čo dodávať. Som rada, že ho čítalo tak veľa z vás a cením si každý hlas a koment. Ďakujem vàm za všetko....a nebudte smutný :)) .Píšem veľa príbehov, tak si hádam nájdete aj iný, čo sa vám bude páčiť. Majte sa tu krásne a spomínajte v dobrom. Zbohom :*** Ľúbim vás ♥♥