Without light (SK-Zayn Malik)

Thoughts

Naozaj to urobil? Nebol to iba sen? Bujná fantázia? Iba moje predstavy? Mohlo sa mi to vôbec stať? Mne? Veď som iba obyčajné dievča! Ešte k tomu vyzerám ako nejaký mutant. Prečo by ma chcel? Hádam nevyzerám ako štetka. Alebo snàď áno? Myslí si, že sa so mnou iba pohrá a potom odkopne?

Na to by si našiel krajšiu. zapojilo sa povedomie.
Vieš, takú tú modelečku s blond vlasmi, štíhlou postavou, zväčšenými prsiami a dlhými nohami. Nie teba.

Tak ti pekne ďakujem....Vlastne...má to svoju logiku...Ale aj tak tomu nechápem. Veď som divná a...

To veru si. poslušne pritakávalo.

Vieš čo? Choď do....kamsi. Už ma vážne štveš. Škoda plytvania slovami. Takže kde som to skončila? Aha! Som divná, iná...ale to sa mu páči. Čo je tiež riadne divné. Budeme dvaja divní. Super!

Myšlienky mi poletovali po hlave ako motýle, ktoré sa mi rojili v podbrušku, vždy keď som si na neho spomenula. A keď bol so mnou, bolo to ešte horšie.

Bola som už doma. Nevidela som ho asi hodinu a už mi chýbal. Neskutočné, ako sa vám dokáže niekto dostať pod kožu. A deprimujúce...Že prečo? To vám vážne nič nenapadá?

Nikdy ste necítili tú večne neutíchajúcu túžbu? Rozpaľuje vám celé telo, žilami putuje do jeho najodľahlejších končín. Zrazu sa objaví, neškodná ako plamienok. No iba naoko. Postupne vám otupuje zmysly, zaberá každé voľné miestečko...A v správny čas exploduje. No nielen raz. Pravidelne. Vždy keď si naňho spomeniete, keď ho uvidíte, keď sa vás dotýka.. A vy pomaly zisťujete, že to, čo vyzeralo neškodne vzplanulo ako ten plamienok a rozrástlo sa to do lásky, ktorú už nedokážete zastaviť. Ako som vravela, je to strašne deprimujúce...

Arrg. Zase sa rozkecávam. Veď o láske vlastne nič neviem. Iba ak to, čo je napísané v knihách. A tých som prečítala dosť...Ale aj tak. Nikdy som nestretla nikoho koho by som mohla milovať. Ako som aj mohla,keď sa so mnou nikto nerozprával a všetci sa mi vyhýbali na kilometre? Až doteraz.

Čo ak má niečo zaľubom? Čo ak to je iba nejaká stávka?

Zase dramatizuješ? pretočilo oči.

Nepovedala som ti 'náhodou' niečo?!

Áno. Už ma fakt štve. Škoda, že neexistuje nejaká operácia na odstránenie povedomia. Hneď by som na ňu šla...

Už som si myslela, že vďaka hádke s mojim povedomím na neho na chvíľu zabudnem. Kdeže. Znova sa mi vrátili všetky spomienky.

Keď som si spomenula ako sa ma dotkol, prebehla mnou elektrina. Srdce mi začalo tĺcť ako o život a hrudník sa mi nepravidelne dvíhal. Mala som pocit, že som sa tam znova vrátila. Že stojí za mnou, že spolu tancujeme...A potom som si spomenula na letmý dotyk jeho pier, keď sa nimi obtrel o tie moje. Srdce mi poskočilo a skočilo šípku do bazéna túžby. Doteraz si pamätám ako mi zrazu bolo teplo.

Pokrútila som hlavou. Nemôžeš predsa stále myslieť iba na neho! Hmm. Zdá sa, že si nemôžem vyberať.

*******

A naozaj. Odteraz sa moje dni krútili iba okolo neho. Cez deň, keď bolo svetlo, som nič nerobila. Iba som ležala na posteli a počúvajúc pesničky som premýšľala, či to vôbec má nejaký zmysel. Či to nie je iba obyčajná hra, kde ja som figúrka a on mnou posúva ako chce. A večer...Už predtým som milovala večery. Všade tma, ako hustá sieť pretkaná s takou precíznosťou, že na nej nenájdete jedinú chybičku. Ale teraz som ju milovala ešte viac. Lebo teraz som to nebola ja - sama proti svetu, ale boli sme dvaja. A ja som verila, že spolu dokážeme všetko...

Tak po dlhej dobe tu máte ďalšiu (síce kratšiu) časť. Je zameraná skôr na pocity a vnútorné myšlienky ako hovorí aj názov. Viete, že je zaujímavé písať ako sa cíti postava a ako premýšľa, keď vy sami neviete ako by to bolo na vašom mieste? No nič. V každom prípade myslenie bolí,ale dokáže viesť k zaujímavým záverom. Takže, čo z toho vyplýva? Koments a votes! Áno presne to. Ľubkám vás. Všetkých. :***