Without light (SK-Zayn Malik)

It's my life

Možno si myslíte, že moji rodičia boli trafení. Hm...Tiež by som si to niekedy myslela. Veď prečo sa potom dieťa, čo miluje kvety nevolá Kvetoslav/a? Alebo tá, čo má rada svetlo Svetlana? Musím uznať, je to dobrá otázka. Priznám sa, že na ňu nepoznám odpoveď. Ale viem, prečo som dostala svoje meno.

Mama s otcom neboli takí....iní ako ja. Boli normálni ako všetci ostatní. Ako sami vravievali 'takí obyčajní'. Vo mne videli niečo jedinečné.

Vtedy som to ešte nechápala, brala som sa za čudáčku a ak mám pravdu povedať, nezmenilo sa to. Ak mám však slabú chvíľku spomeniem si, čo mi vždy vravievali pred spaním.

,,To, že si iná ako ostatní neznamená, že si divná zlatko. Znamená to, že si výnimočná, pretože si originál. Tam vonku je toľko rovnakých ľudí až je nám z toho zle. Buď iná ako oni. Nenechaj sa zmeniť. Ostaň sama sebou...Raz nájdeš niekoho, kto to ocení..."

To meno, Nyx, som dostala, aby som pamätala na to, že nie som ako oni. Že som lepšia. Lebo nemám farbu vlasov, čo je práve v móde. Lebo mám očí, aké nemá žiadny človek. Lebo som proste limitovaná edícia.

A tak som sa naučila žiť život po svojom. Všetko som musela robiť inak ako moji rovesníci, a tak som nechodila ani do normálnej školy. Zoe mi každý týždeň doniesla učivo nahraté na CD-čkách od súkromnej učiteľky, a tak som sa pomaly učila spolu s nimi. Nemusela som si robiť žiadne domáce úlohy ani písať blbé poznámky. Proste som si to púšťala dovtedy, dokedy som sa to nenaučila. V nedeľu ráno ma prišla vyskúšať a bolo. Vždy som si všetko pamätala. Nebola ani jediná vec, ktorú by som si nepamätala, keď som ju počula, a tak ma vždy chválila.

Keďže učenie mi zabralo maximálne 20 minút mala som veľa voľného času. No nebolo to o internete na mobile či počítači alebo o televízií. Aj takéto svetlo bolo pre mňa ostré. A vôbec mi to nechýbalo. Ani som to nepotrebovala. Miesto mobilu Zoe zaobstarala vysielačky, a tak sme boli vždy v spojení, keď som šla večer preč. Milovala som iné veci. Veci, ktoré iným možno prídu obyčajné, nudné, ktoré sú pre nich normálne. Pre mňa však boli niečo viac. Boli čarovné, magické, kúzelné alebo ako to hovorievate. Pri nich som sa zatvorila do svojho vlastného sveta. Kde neboli pravidlá, násilnosti ani nič iné. Kde som si mohla robiť, čo som chcela a mohla popustiť uzdu fantázií. Boli to 3 veci pri ktorých som zabúdala na svoju inakosť. Viete, nie vždy to je ľahké....

Tanec. Hudba. Knihy. Tieto 3 veci mi oslaďovali život. A možno ho aj trošku okorenili. Nebolo dňa bez nich.

Môj deň bol v podstate stále rovnaký.

Ráno som vstala a na stole ma už čakali raňajky od Zoe.

Potom som si spravila rannú hygienu a začala sa učiť.

Keď som sa naučila, nasadila som si slúchadlá a nechala sa unášať hudbou.

Na obed do izby vošla Zoe a spolu sme sa najedli. (Byť bez svetla jej neprekážalo.) Popritom sme sa vždy vedeli porozprávať o tom svete vonku. Ani jednej nám neprišiel nejako nádherný. Veď sa stačí pozrieť na všetky krádeže, vraždy, úchylákov a štetky, a to hovorí samo o sebe dosť.

Po obede som sa vyvalila na posteľ a pustila si CD s nahovorenou knihou, keďže potme sa čítať nedá aj keď vidíte tak dobre ako ja. Najradšej som mala klasiku ako Rómeo a Júlia, ale pokiaľ boli romantické navadili mi ani novšie.

Popri počúvaní som si dala šlofíka a zobudila sa až večer.

Vzala som si prenosné rádio a keď zhasli všetky svetlá, vybrala som sa do parku neďaleko odtiaľto.

Nedá sa povedať, že mám dokonalý život. Žijem bez mnohých vymožeností, ale sťažovať sa nemôžem. Mám Zoe, ktorá ma berie ako vlastnú dcéru a potom moje koníčky. Ako som vravela, zvykla som si. Čo iné som mala robiť? Radšej sa s tým zmierim, akoby som mala celý život nadávať na to, ako žijem. Je to proste môj život. A musím ho brať taký, aký je. Aj s tým zlým a aj s tým dobrým.....

Tak trošku podrobnejšie opísaný jej život. Viem, asi je to nudné, ale už sa to pomaličky rozbieha :)