Without light (SK-Zayn Malik)

Light

A bolo to tu. Nastal ten deň. Sedela som vo svojej tmavej izbe a premýšľala. Zayn trpezlivo čakal. Nenaháňal ma. Určite chápal, že je to pre mňa ťažké. Nakoniec som prikývla a vstala. Usmial sa. Vzal ma za ruku a viedol hore po schodoch až k dverám.
,,Pripravená?" spýtal sa naposledy. Zhlboka som sa nadýchla a prikývla. Otvoril dvere.

Dnu preniklo ostré popoludňajšie svetlo. Nevidela som absolútne nič. Pred očami sa mi mihali svetielkujúce bodky. Ruka mi vyletela k očiam a cúvla som dozadu. Zayn zatvoril dvere.

Nedokázala som to. Smutne som si zviezla popri stene na zem. Zayn si sadol ku mne a objal ma.
,,To je v poriadku, N. Nemusí to vyjsť na prvý krát." utešoval ma. Ibaže ja som chcela, aby to vyšlo! Prešla som už celú cestu a tesne pred cieľom zlyhám? Nie! To nemôžem dopustiť!

Tak dlho som žila bez svetla. Tak dlho som sa vyrovnávala s tým, že ma ľudia považujú za čudáčku....Už dosť! Stačilo! Chcem byť normálna! Žiť normálny život. Neschovávať sa v tieni. Už nechcem počúvať ako ma ohovárajú. Musím s tým niečo urobiť. Musím to dokázať.

S novým elánom som sa zdvihla a podišla k dverám.
,,Chcem to skúsiť znova." povedala som rozhodne.
Prikývol a chytil kľučku. ,,Na tri. 1...2...3!" stlačil kľučku a dvere sa otvorili.

Dnu znova preniklo ostré svetlo. Zdalo sa mi, že jeho lúče ma bodajú ako ihly. Bolesť som však necítila. Svetlo ti neublíži, Nyx. Svetlo je dobré. Je potrebné k životu. presviedčala som samu seba.

Nahmatala som Zaynovu ruku a stisla ju. Zhlboka som sa nadýchla a urobila krok vpred. Potom ďalší a ďalší. Svetlo bolo ostrejšie. Bola som pred dverami. Lúče svetla hriali a roztápali môj strach. Stále som nič nevidela, no už som sa nebála.

Svetielkujúce bodky postupne mizli. Bolo ich stále menej a menej. Na pleciach som pocítila Zaynove ruky. Stal za mnou. Usmievala som sa. Spomenula som si na všetky tie príbehy, ktoré mi po nociach rozprával. Spomenula som si aj na Zoe, ktorá sa ma snažila tiež presvedčiť, že svetlo mi neublíži. Že sa ho nemusím báť. Tá bude vyvaľovať oči, keď ma uvidí za bieleho dňa!

Bodky zmizli. Všetky do jednej. Už som mohla otvoriť oči, no neotvorila som ich. Bála som sa, že svet za svetla bude vyzerať inak, ako som si ho predstavovala. Neboj sa. šepkalo moje povedomie. Otvorila som oči. Chvíľu som žmúrila, ale potom som videla normálne. Videla!

,,Ja vidím!" vykríkla som.
,,Áno." zasmial sa Zayn.
Otočila som sa k nemu a objala ho. Chytil ma tesne pod zadkom a zliezol so mnou po schodoch na chodník.
,,Vidím!" smiala som sa. ,,Svetlo mi neublížilo."
Zayn sa smial so mnou. Bol to radostný smiech. Zodvihol ma do vzduchu a zatočil sa so mnou. Celý čas sme sa iba smiali a smiali. Ako malé deti, keď začne snežiť.

Postavil ma na zem a ja som sa konečne poobzerala okolo. Ulica bola plná ľudí. Všetci po mne pozerali ako by som bola z inej planéty. Lenže ja som bola taká šťastná, že mi to neprekážalo. Dosiahla som cieľ! Je koniec! Dokázala som to! Už nemusím žiť bez svetla!

Pozerala som sa okolo seba a vnímala tú krásu. Na tráve sa ešte leskli kvapky rosy ako slzy. Vietor ohýbal jej steblá, akoby boli len z papiera. Na oblohe plávali biele chumáčiky oblakov. Boli krásne. Krajšie ako som si ich predstavovala. Našla som srdce aj strom. Bolo tam mnoho tvarov. Od skla neďalekého auta sa odrážali slnečné lúče a lámali sa, čím vytvárali zvláštne dúhové odlesky. Listy stromov žiarili tak nádhernou zelenou, akú som dosiaľ nevidela. Bála som sa zbytočne. Svet za svetla ma nesklamal.

Zrazu som začula zvuk motora. Blížil sa k nám žltý taxík. Zastal rovno pri nás. Bola som zvedavá, kto z neho vystúpi. No aj tak som to vedela skôr ako sa jej noha dotkla chodníka.
,,Zoe!" zvýskla som a objala ju.
,,Nyx? Čo tu...? " prekvapene na mňa pozerala, akoby som bola prízrak. Zayn podišiel k nám a usmial sa.
,,Kto je to?" spýtala sa zvedavo.
,,Zoe, to je Zayn. To on je za toto zodpovedný." usmiala som sa na neho. On na mňa. Zoe iba neveriacky hľadela na nás oboch. A potom jej to došlo.

,,Och, to je..."
,,Áno, Zoe. To je môj princ." Doslova som žiarila šťastím a Zoe to videla. Ešte nikdy som nebola taká šťastná ako v túto chvíľu.
,,Vtom prípade ďakujem tvojmu princovi, že ti konečne ukázal veci v pravom svetle. A to doslova." vystrela k nemu ruku. Potom akoby si to rozmyslela a matersky ho objala.
,,Ďakujem ti Zayn. Ďakujem, že si dokázal to, čo som ja za celé tie roky nedokázala."
,,Urobil som to pre ňu. Z lásky. Nemusíte mi ďakovať." usmial sa na ňu.

A tak som spoznala svetlo. Nikdy som si nemyslela, že ma tak očarí. Teraz som nedokázala pochopiť, ako som bez neho mohla tak dlho žiť. Konečne som bola normálna. Konečne som bola úplná. A tento deň sa nemohol skončiť krajšie, ako milovaním so Zaynom....

Posledná časť dámy a páni! Viete, čo to znamená? Dočítali ste! Teda,aspoň túto poviedku.... tak zbohom milý čtenáři. Dúfam, že sa vám tento príbeh páčil a že vás zaujal. Lúčim sa s vami. Ahoooj :***