Without light (SK-Zayn Malik)

Stay...please

Zayn:

Neskôr sme sa vyvalili na posteľ. Jej hlava spočívala na mojom hrudníku a ucho mala pritisnuté na mieste, kde som mal srdce, akoby sa chcela presvedčiť, že si ma iba nevysnívala. Že bije. Že som naozaj tu. Nemusela sa obávať. Toto bolo jediné miesto na celom svete, kde som mal byť. Kde som chcel byť...Pri nej.

Zaujímavé, že si uvedomíme, čo máme, až keď to stratíme....Vtedy by som bol najradšej vôbec nepremýšľal. Nedalo sa. Bolo to príliš zložité a ťažké, lebo sa celé moje bytie upieralo k jej obrazu, aj keď bol iba v hlave. Tento pocit už nikdy nechcem zažiť...

,,Zayn?" ozvala sa zrazu.
,,Áno?"
,,Prečo si ma zachránil aj keď si bol naštvaný?" pozrela na mňa svojimi krásnymi smaragdovými očami, ktorých zreničky lemovala slnečnicovo žltá. Nech si vraví kto chce čo chce, boli fascinujúce.
,,Ja...vlastne ani neviem...Urobil som to automaticky..."
,,...akoby si ma chcel chrániť." dokončila a usmiala sa. Konečne sa na jej tvári objavil úsmev. Neskutočne ma to tešilo.
,,Áno. Asi áno." uznal som, ,,Vieš, že keď si ma potom vyhodila, došlo mi, že som somár?"
,,To ti trvalo tak dlho? Mne na to stačila chvíľa." zasmiala sa.
,,Neprovokuj." štuchol som jej do líca.
,,Lebo čo?"
,,Hmm...zatiaľ neviem..." nahol som sa tesne k jej perám ,,...ale určite na to prídem." pobozkal som ju na pery. Spokojne sa zavrtela a zatvorila oči. Pohladil som ju po vlasoch.
,,Si unavená?"
,,Nie. Len sa snažím vychutnať túto chvíľku."
Usmial som sa.

Vyzerala tak pokojne, ale ten dojem kazili kruhy pod jej očami. Najradšej by som sa bol za to vyfackoval! Debil! Takto zničiť život dievčaťu, ktoré miluješ...Ešte že som včas zasiahol...No tak počkať! Moment! Miluješ? Už si jej to povedal? Nie však? A kedy to chceš akože spraviť?
Neviem! Čoskoro...

,,Nie si hladná?" prerušil som ticho. Pokrútila hlavou.
,,Ale...si strašne chudá. Jedla si vôbec niečo?"
Zamračila sa, ale oči nechala zatvorené.
,,Takže nie...Chceš si ublížiť?! Za to ti nestojím.." zamračil som sa teraz ja.
Otvorila oči a smutne sa pousmiala. ,,Stojíš." povedala prosto a pohladila ma po líci.
Pridržal som si jej ruku na tom mieste, lebo sa mi ten dotyk páčil. A páčilo sa mi aj to, čo povedala...To sa však nedá povedať o tom, že sa jedla ani nechytila.
,,Ale zajtra sa naješ dobre?"
,,Fajn. Ale až zajtra."
To ma trochu upokojilo.

Ešte dlho do noci sme sa rozprávali. Biele mraky sa postupne sfarbovali na oranžové až červené a nakoniec úplne zmizli. Na temnú oblohu vystúpili hviezdy aj s mesiacom. A keď mesiac začal pomaly blednúť, vybrali sme sa spať.
,,Zostaň tu so mnou...prosím." šepla a tesnejšie sa ku mne pritúlila.
,,Zostanem." dal som jej bozk na čelo a prikryl nás paplónom. Chvíľu sme počúvali iba pravidelný dych a tlkot našich sŕdc, no potom sa pridal aj dážď. Počul som ako klopká na to maličké okno hore, akoby nám vyhrával uspávanku. A my sme nakoniec naozaj zaspali...

*************

Keď som sa zobudil, už ani nebolo ráno. Hoci tu bola tma, cítil som, že slnko už vysoko tróni na oblohe. Obrátil som hlavu a zbadal som Nyx, ako spokojne spí. Pravidelne odfukovala na kraji postele stočená do klbka. Paplón ju ledva zakrýval. Vlasy jej padali do tváre a dvíhali sa, keď vyfúkla. Zastrčil som jej vlasy za ucho, na čo sa zamrvila, ale nezobudila. Chvíľu som ju takto pozoroval a potom sa pobral hore.

Kuchyňu som našiel hneď. Bola obrovská. Zamieril som do chladničky. Bola plná pozabaľovaného jedla. Niekto jej ho asi nachystal, aby ich nemusela variť ona, a ona aj tak nič nejedla. Super. Nakoniec som sa však rozhodol, že by som ju nemal hneď dopovať zložitými jedlami, keďže dlho nič nejedla a treba začať s niečím ľahkým. V jednej zo skriniek som našiel krabičky cereálií. Vybral som čokoládové a položil ich na stôl. Zaujímavé, že som sa tu vôbec vedel orientovať, keďže tu bola tma a ja som bol zvyknutý na svetlo...Znova som otvoril chladničku a vybral mlieko. Postavil som ho k cereáliám a vybral sa hľadať misku a lyžičku. Po prekutraní pár skriniek a šuplíkov som ich nakoniec našiel. A to práve včas, lebo sa vo dverách objavila Nyx pretierajúca si oči.
,,Dobré ránko." usmial som sa.
,,Dobré." zaštebotala veselo. Po včerajšku už mala očividne lepšiu náladu.

Posadila sa za stôl a pritiahla si misku s mliekom a cereáliami. Keď už bolo všetko v miske, začala jesť. Tuším sa jej s mojim príchodom vrátila aj chuť dojedla. Aspoň, že tak.

Keď dojedla spokojne sa usmievala. Vzal som misku a dal ju do drezu.
,,Tak čo, najedená?"
Prikývla a vstala. ,,Ďakujem."
,,A za čo? Nič som neurobil..."
,,Vrátil si sa." povedala a spojila naše pery.
,,A už nikdy neodídem..." doplnil som ju a potom sa plne oddal bozkom...

Čusky :3 Máte sa? Dúfam,že hej :) A ak nie, tak vám hádam aspoň táto časť zdvihne náladu. ;) :) Pá pá :**