Bullying (POZASTAVENÉ)

Bullying

Milý denníček,
Neviem ako dlho to bolo čo som do teba nič nenapísala, no snažila som si svoje depresívne myšlinky utláčať, no už to ďalej nezvládam. Dnes to bola znovu katastrofa. Justin a jeho skupina kamarátov, králi školy, ma znovu urážali a ponižovali počas každej prestávky. A čo je ešte horšie? Mamu vyhodili z práce a neviem ako zaplatíme všetky účty. V kaviarni som si už vypýtala obe smeny a povedala som vedúcemu, že zastúpim kohokoľvek keď bude niekoho potrebovať. Teraz sú všetky centy potrebné. No nič, už je čas aby som vyrazila... 

___

Zatvorila som malú už trocha zničenú knihu a položila ju na vankúše. Už je na čase, aby som si kúpila nový denník. S povzdychom som sa postavila z postele a prešla ku bielej skrini. Vybrala som si z nej kraťasy a tielko, rýchlo som si to prezliekla spolu s čistým spodným prádlom a obula si polorozpadnuté teisky. Zo stola som si zbrala všetky dôležité veci, nahádzala ich do vaku a zbehla po schodoch dolú. "Mami idem do práce, no neviem kedy prídem. Ak by sa čokoľvek dialo, tak zavolaj na to číslo čo som ti minule dávala na chladničku. Je to číslo na kaviareň. Mám ťa rada a prosím najedz sa." Dala som jej rýchlu pusu a vybehla z domu. Pribehla som k zastávke a hneď nastúpila do autobusu. Sadla som si k oknu a pozerala sa na myhajúcu sa prírodu. Keď som zbadala v diaľke svoju zastávku stlačila som tlačítko na zastavenie a rýchlo vystúpila. Vbehla som do kaviarne a nakoľko som meškala nenápadne som sa prešmykla okolo šéfa a obliekla si zásteru.

"Stihla si to na poslednú chvíľu." Mierne sa zasmiala Tessa, moja kolegyňa a veľmi dobrá kamarátka. Vlastne tu sme všetci dobrí kamaráti. Taká malá rodina.  "Však ma poznáš." Mrkla som na ňu a zobrala si svoj zápisník s perom a pracovnú peňaženku a spolu so zápisnikom som si ich zastrčila do vrecka na zástere.

Počula som zvonček na dverách no nejak som to neriešila. "Choď prosím ťa na 5-ku." Povedala Tessa a zarábala novú kávu do kanvíc. Prikývla som a otočila sa na stôl číslo 5. Celá som zamrzla, doslova! Justin a jeho partia sedeli piramo predomnou a o niečom horlivo debatovali.. "Hej, Shannon, si v poriadku?" Opýtala sa ma Tessa a chytila ma za rameno. Jemne som pootočila hlavu k nej a prikývla.

"Áno, áno som." Falošne som sa usmiala. Zhlboka som sa nadýchla, upravila si zásteru a vlasy a dala sa do kroku. Neboj sa Shannon, nič sa nestane. Zoberieš ich objednávky a hotovo. nič zlé sa nemôže stať.

"Dobrý deň, čo si želáte?", milo som sa na nich usmiala a čakala na ich odpoveď. Strhli ku mne svoje pohľady a posmešne sa zatvárili.

"Ale čo. Riverová." Posmešne sa zasmial John. "Ja si dám kolu." Povedal. "Ja tiež." Povedal Ryan. "Päťkrát kolu." Povedal Justin čím mi to zhrnul. Čo je v základe prekvapujúce, keďže on má v obľube mi celý môj život iba sťažovať a nie uľahčovať. Prikývla som a otočila sa na odchod. Z chladiaceho boxu som vybrala päť fliaš koly. Otvárakom som ich otvorila a dala na tácku. Z poličky nadomnou som vybrala päť pohárov a všetko to uložila na okrúhlu tácku. Vydala som sa k ich stolu, no zrazu sa predomnou objavila Justinova noha. Nestihla som ani zareagovť a potkla som sa. Celá tácka s nápojmi mi vletela do vzduchu a ako v spomalenom zábere spadla na zem. Všetky flaše a poháre sa porozbíjali, cola ma celú obliala a tácka s hlasným rachotom spadla na zem. Samozrejme že všetci spozorneli a sledovali katastrofu ako futbalový zápas. Pomaly som sa postavila, celá mokrá s kúskami skla v rukách a na nohaviciach. Oprášila som si zadok a stehná od skla a znvu si kľkla. Pomaly a opatrne som začala zbierať pozostatky z fliaš a pohárov a postupne ich ukladala na tácku. "Och Shan... Počkaj, opatrne. Pomôžem ti." pribehla ku mne Tessa a pomohla mi zozbierať posledné črepy. 

"Riverová!" och nie. Pán Svoski. Môj nadriadeny. Prešiel spoza pultu až ku nám a prepaloval ma svojim pohľadom. "Láskavo mi vysvetli, ako je možné, že nevieš ani zobrať zopár fliaš bez toho aby si niečo pokazila?!" mávol rukov na črepy poukladané na tácke a znovu pozrel na mňa s Tessou. "Pozri, a máš problém s nosením fliaš, nemá význam aby si tu robila. Ja potrebujem dobrých čšníkov." On ma vyhodí. Je to oficiálne. S mamou skončíme na ulici a budeme rady keď si kúpime keks.

"Ale pán Svoski.. ja-ja tú prácu potr-" nenechal ma ani len  dopovedať a prerušil ma. "Nie! Už som povedal. Máš padáka. Moje posledné slovo." Otočila sa a odišiel. Pocítila som slzy na lícach. 

"Tess." Zašepkala som a ona ma rýchlo objala. "Neboj zlatíčko, to bude v poriadku.." Zašepkala a hladila ma svojou rukou na chrbáte. 

"Nebude Tess. Už nič nebude v piriadku." Zašepkala som a postavila sa. Zobrala som zo zeme tácku s črepami a podišla k pultu. Položila som naň tácku, peňaženku a aj zápisník s perom a zásťeru zavesila na háčik kam patrí. "Shan... Chceš, chceš aby som ťa odprevadila?" zašepkala mi do ucha Tess a pozrel mi do očí. "Nie Tess, to je v poriadku. Pán Svoski má vďaka mne zlú náladu a posledné čo potrebujeme práve teraz je aby vyhodil ešte aj teba." jemne som sa na ňu usmiala a pohladila jej ruku. "Po práci prídem." povedala a poslednýkrát ma objala. Znovu som si povzdychla poobzerala sa poslednýkrát po miestnosti a nakoniec so sklonenou hlaou odišla. 

Prešla som cez cestu ku parku a sadla si na najbližšiu lavičku. Čo sa bude diať teraz? Kďe tak rýchlo zoženiem prácu, aby som bola schopná nám pokryť účty? A čo poviem mame? Nemôžem jej len tak oznámiť, že ma vyhodili. To by nebolo dobré na jej srdce. Už tak má vela stresu a aby som na ňu dala ešte väčší nátlak, nemusí to zvládnuť. Teraz musí oddychovať a zlé správy naozaj nie sú na oddych. Nevnímala som okolie a bola hlboko vo svojich myšlinkach keď som započula kroky smerujúce ku lavičke. Ak ma teraz niekto unesie alebo znásilni, nebodaj oboje, to už bude iba čerešnička na torte za dnešný deň. 

Nevnímala som osoby obklopujúce lavičku a nohy pritiaha ku svojej brade. Hlavu so si zaborila do kolien  nechala si szy tiecť po tvári. "Prečo si smutná?" započula som jemnučký hlas a pocítila malú ruku na tej mojej. Pomaly som zdvihla svoj zrak od kolien a pozrela sa na pravú stranu. Vedľa mňa sedelo malé dievčatko a na strane lavičky stála mladá žena, prepokladám, že jej mama. "A prečo máš a sebe toto?" ukázala svojim prstom na moje vlasy premočené od koly. "To nič maličká. Netráp sa tým." Jemne som sa na ňu usmiala a pozrela na jej amu. "Nič sa neboj. Všetko bude v poriadku." usmiala sa na mňa a spolu so svojou dcérkou a posledným zamávaním odišli svojim smerom. Kiežby.

------

Vošla som do budovi školy a hneď som zbadala celú jeho partiu opierajúcu sa o skrinky. Pomalým krokom som prechádzala okolo keď ma zastavila Jutinova ruka. Chcel niečo povedať, no prerušil ho hlas riaditeľky. 

"Riverová, Bieber, poďte so mnou." Povedala prísne, otočila sa smerom ku svojej kancelárií a vošla dnu. Čo som spravila? Prečo musím ísť ku riaditeľke? A ešte s ním? Odstúpil odomňa a vydal sa na cestu do riaditeľne. Potriasla som hlavou a všetky zlé myšlienky sa z nej pokúsila vytriasť a dala som sa na cestu aj ja.

Vošli sme dnu a riaditeľka, slečna Gonzálesová sedela za jej stolom a pozerala na nás. Nasucho som prehltla a poobzerala sa po jej kancelárií vyzdobenej krásnymi obrazmi, fotkami a rôznimi diplomy. "Sadnite si." Ukázala na dve kreslá pred jej stolom. Obaja sme si pomaly sadli a čakali čo sa bude diať dalej.

"Takže, zavolala som si vás, z dôvodu, že sa mi dostala správa od vášho učiteľa chémie, pána Kilmana, že Justin prepadáva. Včera sme mali poradu a rozoberali sme to a Justin a dspeli sme k rozhodnutiu ti pozastviť basketbal a zohnať ti doučovateľa." Neviem, naozaj neviem čo má toto spoločné so mnou. "A keďže, ty Shannon, si najlepšia z vášho ročníku, rozhodli sme sa to dať nastarosti tebe. Samozrejme, že sa ti pripočítaju kredity a body." milo sa na mňa usmiala. ""P-pani riad-" "Môžete ísť." 

Justin sa postavil, no ja som tam sedela ako prikovaná a s polootvorenými ústami som na ňu neveriacky hľadela. Toto nemôže byť snáď ani pravda! Prečo zrovna ja? Na tejto škole je 3000 žiskov a z toho asi 500 má jednotku z chémie. Tak prečo zrovna ja?! "Shannon, môžeš ísť." Zopakovala riaditeľka. Potriasla som hlavou a rýchlo sa postavila. Poslednýkrát som sa na ňu pozrela a nakoniec odišla. Už som sa hystala znovu ku svojej skrinke, no zastavil ma jeho hlas.

"Dnes má moja mama nejakú stretávku u nás tak pôjdeme k tebe domov." povedal bez akejkoľvek emócie. "Po škole ma čakaj." nakázal mi ako poslednému vyvrhelovy a odišiel. Toto bude ešte veľmi zložité.