Bad in love

2

Ospravedlňujem sa ale omylom som ju nejak zabudla vydať. Takže ju tu máte už naozaj. 

Okay nie je to správa od Nicol ale od Olivera:

O: Prečo sa hráš na takú nedostupnú ?

A: Ja sa na žiadnu nedostupnú nehrám. Len ma nebaví rozprávať sa s niekým ako ty.

O: Myslíš tak dokonalého ako som ja nepodaj žiarliš že som lepší ako ty? Nebodaj som ti znížil ego?

A: Myslela som skôr tak namysleného arogantného debila. 

O: chcel som ťa iba spoznať a napísať ti v miery ale ako vidím nemá to zmysel :(

A: V miery? A to že to nemá zmysel s tým máš pravdu.

O: Áno v miery, stále si taká k ľuďom? Tak odmeraná myslím.

A: Áno skoro stále snažím sa totiž udržať si od ľudí odstup.

O: Prečo?

A: To teba zaujímať nemusí

O: Ale mňa to zaujíma :D

Na túto správu som mu už neodpísala nebavilo ma to. No dôvodom prečo som taká k ľuďom je ten že sa bojím že ma sklamú. Možno si opäť raz poviete že som blbá ale taká už som. vypla som mobil a radšej išla spať.

Je štvrtok a ja práve sedím v kaviarni. Rada tu chodím ale to som už asi spomínala. ja to tu také útulne. Nechodí to veľa ľudí. Sedím vzadu pri stole čítam knihu a pri tom popíjam čiernu kávu. Moju obľúbenú. Čašníčky ma tu už poznajú a tak vedia že tu dokážem sedieť aj hodiny. A nejako im to nevadí. Nie je tu veľa ľudí je tu jeden pár. Sadia oproti sebe, rozprávajú sa a na niečom sa smejú. Potom je tu ešte nejaký pán, práve s niekým volá. A úplne v rohu kde nikto nevidí sedím ja.  Prestala som si všímať okolitý svet a opäť sa ponorila do čítania. Práve čítam Milk & Honey určite tú knihu poznáte. Je to moja obľúbená a čítala som ju už veľa krát no rada sa k nej vraciam. O čo sa týka Olivera ten už našťastie nenapísal. A ani som ho nestretla v posilovni začo som rada. Čítala som si knihu keď tu zrazu niekto vošiel nezaujímala som sa o to kto to bol a ďalej čítala knihu, až pokým si dotyčná osoba nesadla oproti mne. Bol to Oliver. S dvihnutým obočím som sa na neho pozrela a ďalej čítala knihu. Ani som vám ho vlastne neopísala. Takže je vyššej postavy asi o hlavu vyšší odo mňa. Má tmavo hnedé až čierne vlasy. Má ich dlhšie väčšinou sa mi takáto dĺžka nepáči ale jemu sa to hodí. Má modré oči ale nie také tie nebeské ale také tmavé ja v nich niečo zaujímavé ale neviem čo. Asi na to balí všetky tie dievčatá no na mňa to neplatí. Má svalnatú postavu ale nie veľmi iba tak trochu. Dúfam že ma chápete. Musíš na mňa pozerať ? spýtala som sa. Nenávidím keď sa na mňa niekto pozerá ako keby na mne chcel nájsť čo najviac chýb. Hmm.. áno. Prečo? To ti až tak vadím ?  opýtal sa a zase nahodil svoj klasický úškrn. Vadí mi keď sa na mňa pozerá hocikto a teraz ak si si nevšimol tak čítam knihu. Bol by si taký dobrý a nechal ma?  Fúha dnes som nejaká milá. Prečo chodíš stále v čiernom ? Zhlboka som sa nadýchla, prekrútila s očami a položila knihu, pretože jedna osoba mi nejako nechce dať pokoj. Nosím čiernu lebo sa v nej cítim dobre tak si ma aspoň nevšimne veľa ľudí. Odpovedala som. Dnes som fakt nejaká milá. Podľa mňa sa mýliš veľa ľudí si ťa všíma a veľa ľudí o tebe hovorí.            Ak majú až tak nudný život pre mňa, za mňa nech hovoria. Po pravde ma to netrápi. A teraz by si už naozaj mohol odísť. Odpovedala som no on pokračoval ďalej. Prečo ma nechceš viac spoznať? Prečo mi nechceš dať šancu?  Spýtal sa. Ja som pokrčila plecami. Vlastne sama neviem. Čo keď to čo som o ňom počula nie je pravda. Veď aj o mne si stále niečo vymýšľajú čo keď je úplne iný než za akého ho považujem. Chvíľu sme na seba pozerali a potom odišiel. Máš pravdu !  zakričala som. Prečo som to urobila som už úplne blbá. On sa otočil, usmial sa ale nie tak ako vždy tak inak, neviem to vysvetliť. A potom odišiel. Keď sa už začalo stmievať rozhodla som sa ísť domov.

Tak a Máme tu ďalšiu časť! Dúfam že sa vám páčila a že sa tešíte na ďalšiu.