Dievča ktoré si o sebe myslí že je nevýrazná a že si ju nikto nevšíma, no opak je pravdou. A chlapec playboy ktorý sa snaží zbúrať múry pred jej srdcom. Podarí sa mu to ? .....
....obliekla som si nohavice a chcela odísť, no Oliver ma zastavil. ,,Robím si srandu nič sa nestalo," povedal vážne. ,,Nie som až taký hajzel ako si o mne myslíš." ,,Prepáč," povedala som a obbjala ho. Zosilnel mu stisk, takto sme tam stáli ešte hodnú chvíľu. ,,Nie si hladná ?" spýtal sa a jemne sa odtiahol no stále ma držal v náručí. ,,Strašne," ,,tak poď," povedal a potiahol ma.za ruku. Sedela som na kuchynskej linke a sledovala ho ako robí palacinky. ,,Povieš mi čo som včera robila?" spýtala som sa po chvíli. ,,A chceš to vedieť?" prikývla som hlavol a tak spustil. ,,No takže hneď ako som prišiel do klubu som ťa uvidel ako do seba leješ jeden pohárik za druhým. Došiel som k tebe a zistil som že si úplne na mol. Zavesila si sa na mňa a potom ma pobozkala. Po tom čo si sa odo mňa odlepila som ťa zobral sem. V aute si zaspala a tak som ťa zobral na ruky. Položil som ťa na posteľ no vtedy si sa zobudila. Začala si ma zvádzať a ja som veľmi tažko odolal. Vyzliekla si sa sama a tak som ti obliekol moje tričko. Potom si zaspala." Myslela som si že sa od hamby prepadnem. Zakryla som si tvár. Oliver mi odkryl tvár a hľadeli sme si do očí a približovali sa. Delilo nás už len pár milimetrov ktoré rýchlo prerušil. Spojil naše pery. Bol to neskutočný pocit. Zrazu niekto buchol dverami. Boli to jeho rodičia. Rýchlo sme sa od seba odlepili zoskočila som z kuchynskej linky a utiekla. Utiekla som pred láskou. Utekala som až domov a slzám som dala voľnosť. Spustil sa vodopád. Vždy sa v mojom živote musí niečo skomplikovať. Po nejakej hodine som sa ododlala vstať. Vošla som do kuchyne a tam našla obálku. Bol v nej list.
Milá Annette
Je nám veľmi smutno že dnes nemôžeme byť s tebou. Asi nie sme príkladnými rodičmi. Keď s tebou trávime toľko málo času. Je to neskutočné ako rýchlo rastieš a trhá nám srdce že to nie vždy vidíme. Vychovala si sa v podstate sama a sme veľmi vdační za to že ťa máme Annette. Si úžasný človek. Mala by si vedieť že ťa milujeme najviac ako sa len dá a aj keď s tebou nie sme veľmi často v našom srdci si stále s nami. A dúfame že to máš rovnako. Prajeme ti všetko najlepšie princezná naša. Vieme že nemáš rada ak ti kupujeme niečo drahé no toto si zaslúžiš a aj omnoho viac za to aký úžasný človek si Annette.
Milujeme ťa Annette.
S láskou tvoji rodičia.
Skoro som tento list nedočítala. Tak veľmi mi tiekli slzy. Svojich rodičov nadovšetko milujem a nikdy ich nechcem stratiť. Dali mi toho veľmi veľa a mala som s nimi krásne detstvo. V obálke boli letenky. Bolo tam 6 leteniek do Lisabonu a ja som hneď vedela komu patria. Lisabon milujem. Raz keď som bola malá bola som tam s rodičmi a od tej doby som sa tam chcela vrátiť a vždy som hovorila že keď budem velká pôjdem tam aj s kamárátmi a o chvíľu je to tu. Chcela som im to sfotiť a poslať ne nemám náladu si s niekým písať. Išla som si ľahnúť zajtra im to poviem.
Ráno som sa zobudila ako vždy. Ráno som sa umyla, nalíčila a, učesala. Obliekla som si:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Potom som sa naraňajkovala a zobrala von Laru. O malú chvíľu niekto zazvonil. Boli to Nicol, Lucy, Sarah, Marco a Jeff. Všetkých som objala a po ceste do školy som im povedala a Lisabone. Všetci boli nadšení. Vošli sme do školy a tam sme sa rozdelili. Mala som literaturu. Na chodbe som zahliadla Olivera. Pozrel na mňa a tak som rýchlo odvrátila zrak. Snažil sa ku mne dostať a tak som zrýchlila krok a čo najrchlejšie som sa dostala do triedy. Áno utekám pred ním. Prečo ? Lebo som zbabelá. Možno je to chyba ale inak nemôžem. Cez literaturu som celý čas pozerala z okna ani ma nehlo čo I len pozriť sa do učebnice. Konečne zazvonilo a tak som si išla po veci na ďalšiu hodinu. Deň išiel strášne pomaly ale konečne je tu obed. Obedovala som sama. Nemala som chuť byť s niekým. Poobede som išla domov a potom hneď cvičiť. Keď som odchádzala z posilovne stretla som Olivera. Pozeral na mňa so sklamaním v očiach. Nezastavil ma ani nič nepovedal len na mňa pozeral čo má neskutočne trápilo. Prišla som domov so slzamy. Najedla som sa, osprchovala sa, išla som von s Larou. Ako som prišla domov hneď som išla spať. No niekto zazvonil. Lenivo som sa postavila a šla otvoriť. Bola to Lucy. Otvorila som dvere a hneď ma tuho objala. ,,Všetko viem," povedala keď sme sa od seba odtiahli. ,,Ja som to posrala... veľmi," povedala som a sklopila som hlavu. ,,To viem aj bez teba. Len mi povec prečo?" ,,Neviem..." povedala som a opäť sa rozplakala. Lucy ma objala už nič nehovorila...
Je utorok. Už je to týždeň čo som s ním na posledy hovorila. Velmi ma to trápi. Práve sedím v škole. Máme fyziku. Nenávidím jo ale čo narobím. Je to posledná hodina a potom mám obed. Na obed som si sadla k ostatným ne do rozhovoru som sa nezapájala. Iba som sa prehrabovala v jedle. Nakoniec som to odniesla a išla som domov. Zapla som si telku ani neviem čo v nej išlo no "pozerala" som to. Zrazu niekto zazvonil. Išla som otvoriť a tam stál... Oliver. ,,Skôr ako niečo povieš alebo urobíš ma vypočuj. Viem asi si, myslíš že som kokot. A aj som ak som ťa nechal odísť. Skurvene ťa ľúbim a tento týždeň bol pre mňa utrpenie. Trápil som sa a ešte viac.ma trápilo že som ťa videl ako sI smutná a nenávidel som sa preto že som s tým nič nespravil..." nedohovoril lebo som ho pobozkala. Bol to výbuch emocií a bola som šťastná že konečne cítim jeho pery na tých mojich...
