Bad in love

5

Je utorok. Práve kráčam zo školy. Dnes idem von s Oliverom. Pôvodne som nechcela ísť ale dievčatá ma presvedčili. A tak idem. Vošla som do domu a hneď prvé čo ma prekvapilo bolo že rodičia boli doma. Som doma! Zakričala som a išla som do kuchyne kde to rozvoniavalo. Asi najlepšia vec ktorá je na tom že sú rodičia doma je jedlo. Mama totiž úžasne varí. Sadla som si za stôl kde sedel oco. A pozdravila som sa im a oni odzdravili (pochopiteľne). Mama doniesla jedlo na stôl a začali sme jesť. Medzi tým ako sme jedli sme sa rozprávali. A ako dlho budete doma? spýtala som sa.           Prečo? už nás vyháňaš ? zasmial sa oca a mama s ním. Ja som sa zasmiala len tak zo slušnosti. Nie len tak sa pýtam.          Zajtra ráno nám ide lietadlo do  Londýna. Nechceš ísť s nami ?  popravde rada by som šla ale radšej sama. Mami, vieš že rada ale škola a cvičenie a tak. A ako dlho tam budete ?            Budeme tam 2 mesiace. Ale nie len v Londýne.         Aha. 

Po obede sme si sadli k telke ale nepozerali sme ju, rozprávali sme sa. Viete keď tak málo vidíte svojich rodičov tak sa s nimi chcete rozprávať a aj oni s vami. Zrazu som sa pozrela na mobil a bolo 14:28. Do riti meškám. teda ešte nie ale budem. Prepáčte ale dohodla som sa na dnes s Lucy o 14:30 a už je 14:28 takže budem musieť ísť ale večer sa ešte porozprávame. Povedala som im. Trochu som klamala ale keby som povedala pravdu začali by to riešiť a na to nemám ani čas ani chuť.  Dobre zlatko a dávaj si pozor.  Povedal oco. Jasné, ľúbim vás. Povedala som a rýchlo mierila k parku kde sme sa mali stretnúť. Je 14:47 a ja už ho vidím ale odchádza a tak som sa rozbehla za ním. Čo to so mnou je naozaj za ním bežím? Ahoj, prepáč meškám ale vrátili sa rodičia a nemala som pojem o čase.  povedala som konečne pravdu. Aspoň niekomu. To je v pohode, ale bál som sa že neprídeš.  Povedal a usmial sa. Keď niečo sľúbim tak to dodržím. Áno jasné preto som sem nechcela prísť. A  kde boli tvoji rodičia?  aký zvedavý, chalanko.  Moji rodičia cestujú a sú doma veľmi málo a tak keď raz za čas prídu domov tak sa veľa rozprávame aby sme nejak dohnali tie chvíle keď spolu nie sme. odpovedala som. A nejako som k nemu dnes až veľmi otvorená.  A to ti nechýbajú keď si tak často sama ?              Jasné že mi chýbajú, ale vieš dá sa na to zvyknúť a nie som až tak sama so väčšinou s kamarátmi.         Aha. Veľa krát som o tebe počul že si táká ta partygirl je to pravda?  spýtal sa ma.   Nie, nie je to pravda aj keď raz za čas na party idem tak tam idem z donútenia a nie preto že chcem. Ak ti môžem poradiť tak never nikomu kto o mne niečo povie. Bavím sa s veľmi málo ľuďmi a veľmi málo ľudí vie o mne viac ako iba moje meno. Ukončila som svoj monológ.  Minule si hovorila že si ťa nikto nevšíma a nikto ťa nepozná. Ale mám taký pocit že túto teóriu máš len ty pretože každý chlapec o tebe básní a veľa dievčat ti závidí. Preto podľa mňa tie klebety ale ja im neverím. Sám poznám to keď o tebe niekto hovorí a rozširuje o tebe klamstvá. Wow koľko slov. Ale začína sa mi páčiť že je úprimný.  Teda aspoň dúfam že je. Tak popravde nemyslím si že každý chalan ale okay, zmeňme radšej tému. 

Rozprávali sme sa ešte veľmi dlho. Práve kráčame domov. Rozhodol sa totiž že ma odprevadí.  Tak sme tu. Ďakujem že si ma odprevadil. povedala som a usmiala sa. To je v pohode urobil som to rád. Usmiala som sa a odišla dovnútra. Vošla som do obývačky a pozdravila sa rodičom. Čo si taká vysmiata? spýtala sa mama. Naozaj sa usmievam ? Shit čo sa to so mnou deje. Len mám dobrú náladu. Hovorila som že sa s nimi ešte večer porozprávam ale bolo už veľa hodín tak som si šla ľahnúť. Ale spať sa nedalo. Rozmýšľala som nad ním, nad Oliverom. Možno ho začínam mať rada. Ale len možno. Čo ak sa zamilujem ? To nebude dobré to nesmiem. Z rozmýšľania ma ale vytrhol mobil.

Lucy: Tak ako bolo ?

A: Pohode

L: Len v pohode. Chcem vedieť všetko 

A: Tak čo keby sme sa zajtra stretli a porozprávali sa ?

L: Okay počkám ťa zajtra pri škole.

Odložila som mobil a šla spať už naozaj. 

Streda 13:30 

Práve vychádzam zo školy a čaká ma tam Lucy. Objali sme sa a šli do kaviarne.  No tak hovor. Všetko.  Tlačila na mňa. Tak hneď na začiatku som meškala. Nemala som totiž pojem o čase a keď som ho uvidela a videla som že už odchádza tak som sa rozbehla za ním.   Lucy sa začala smiať. Ty a rozbehla sa za ním. Ja ťa nepoznávam.  Smiala sa ďalej. Hej, rozbehla a potom sme sa len prechádzali a rozprávali o všetkom.        Do kedy ste boli von ? spýtala sa. Neviem asi do 22:30. Fakt neviem. Vyvalila na mňa oči. To vážne. že ste ešte mali o čom rozprávať.      Musím ti niečo povedať.      Počúvam.       Asi ha začínam mať rada.   povedala som trochu smutne. Ale veď to je skvelé. Vieš predsa že ak by ti ublížil tak ho zabijem. A popravde myslím že sa mu páčiš.       Ja si to nemyslím.  Otvorili sa dvere a Lucy sa zasmiala. My o vlku.... neotáčaj sa. Zašepkala. Ani ma to nenapadlo keďže som vedela kto to je...

Hore je Oliver. Nemal by vyzerať úplne tak ako na tom obrázku ale lepšiu podobizeň som nenašla. Ale takto nejak. A otázka je koho by ste chceli ďalšieho? Akože fotku.