Bad in love

16

Je práve nedeľa poobede a ja práve pozerám nejaký film. Neviem ani o čom je keďže sa na neho neviem sústrediť ale nemám čo robiť. Z pozerania filmu ma vyrušil zvonček. Lenivo som sa postavila z kresla a išla otvoriť nevedela som kto tam môže byť. Ale dúfam že ten dotyčný človek má aspoň jedlo lebo som už strašne hladná a variť sa mi dnes nechcelo. Otvorila som dvere a  v nich stál Oliver. A nebol sám pretože v ruke držal pizzu. Akoby mi čítal myšlienky. ,,Dúfam že si hladná," povedal a pobozkal ma. Tak nežne a jemne no po chvíli sa to obrátilo do vášnivého bozku. Odlepili sme sa od seba až keď nám dochádzal kyslík jeho pery mi strašne chýbali. Aby som vám to vysvetlila Oliver bol cez víkend niekde s rodičmi. Aj by som vám povedala kde no zabudla som. Išli sme do obývačky kde sme si sadli na gauč a začali sme jesť pizzu. Keď sme ju dojedli užívali sme si prítomnosť toho druhého. Rozprávali sme sa a smiali sa. Každým dňom ho milujem viac a viac  a keďže spolu netrávime veľa času, užívam si každú minútu viac a viac. ,,Zajtra mám zápas, nechceš sa prísť pozrieť?" povedal a pritom sa mi hral s prstami na ruke. ,,Prídem," povedala som a pobozkala ho. Potom sme si zapli nejakú komédiu a pozerali ju. Po dopozeraní bolo už dosť veľa hodín a tak sme si šli ľahnúť. ,,Lúbiš ma?" spýtal sa ma Oliver a ja som sa tvárila že rozmýšľam aj keď som už odpoveď jednoznačne vedela. Oliver ma začal štekliť a keď že som veľmi šteklivá začala som sa smiať a kričať.
,,P-p-pros-ím pres-taň," snažila som sa hovoriť pomedzi smiech. Zrazu prestal a opäť zopakoval otázku. ,,Lúbiš ma?"
,,Milujem ťa," povedala som a usmiala sa. Potom sa priklonil k môjmu uchu a pošepkal: ,,aj ja teba, neskutočne moc a nikdy ťa neopustím," potom spojil naše pery. Po opäť vášnivom bozkávaní si ľahol pritiahol si ma k sebe a v objatí sme zaspali.

,,Láska  vtávaj lebo zaspíme," zašepkal mi Oliver a ja som otvorila oči. Podaj by som sa takto zobúdzala každé ráno. ,,Dobré ráno," povedal keď uvidel že som ptvorila oči a pobozkal ma na nos. ,,Dobré," usmiala som sa a vstala z postele. Išla som si spraviť svoju rannú rutinu. Keď som skončila Oliver ma úž čakal pri dverách. Keď že už sme nestíhali raňajky aspoň sme si zašli kúpiť kávu. Potom sme už spokojne kráčali do školy. V škole sme sa rozlúčili pri skrinkách a ja som išla do triedy. Práve som si spomenula že už budúci týždeň letíme do Lisabonu. Ke to ten darček od rodičov k narodeninám.

V škole bola nuda. Nič zaujímavé sa nedialo. Ja som práve teraz doma a o chvíľu idem na Oliverov zápas. Iba som sa prezliekla a mohla som vyraziť. K ihrisku kde bude zápas to nemám až tak daleko. Je to iba nejaká pol hodina. Keď som došla sadla som si na tribúnu (neviem ako sa to píše, sorry) a čakala kým sa začne zápas.

Zápas sa skončil výborne 6:0 pre Oliverov tým. Už som vyšla z ihriska a povedala som si že Olivera počkám na parkovisku. Dlho som nečakala. Prišiel o nejakých 5 minút. Vášnivo ma pobozkal a zatočil vo vzduch. Vidno že sa tešil a ja som sa tešila s ním. Potom ma odprevadil domov a išiel niekde so svojimi spoluhráčmi. Bol už večer a keď že som nebola cvičiť, rozhodla som sa že si pôjdem zabehať. Dala som si to isté čo minule a unavená sa vrátila domov. Osprchovala som sa a ľahla si do postele. Zobrala som mobil pretože mi prišla správa a bolo to do našej skupiny:
Nicol: Ľudia veď mi už budúci týždeň letíme do Lisabonu.
Sarah: vaaa strašne sa teším.
Jeff: Dúfam že tam budú nejaké dievčatá
Annette: My ti nestačíme ?
Jeff: No veď jasné ale sama si povedala že treba spoznávať nových ľudí.
Annette: Si cvok
Jeff:Aj tak ma miluješ
Annette: No jasne jasne

Potom mi už nič nepísali a tak som si ľhla no v tom mi prišla ďalšia správa. Tento krát od Olivera:
Oliver: Milujem ťa 😙💓
Annette: Aj ja teba💓💓💓
Potom som už naozaj vypla mobil a s úsmevom na tvári zaspala.

Tak a máme novú časť. Dúfam že sa vám páčila a budem rada ak zanecháte nejaký komentár aký máte pocit z tohoto príbehu aspoň zatiaľ. Aby som vedela či pokračovať ďalej.