Iskra na ľade

8

Rooney:

Neustále ju pozorujem. Je medzi nami napäté ticho. Vidieť na nej, ako ju moje slová prekvapili a teraz nad nimi neprestajne premýšľa. Zrazu sa ale jej výraz zmení na bojazlivý.

„Ja...ja nemôžem." Vydá zo seba tak ticho a jemne, až nadskočím. Bojí sa ma snáď?

„Prečo?" Spýtam sa a podídem k nej bližšie. Ona ale naopak o krok ustúpi. Veď ešte teraz mala úplne iný postoj. Zapozerá sa na naše spojené ruky a ja si až teraz uvedomím, že ju ešte stále držím. Vzhľadom na situáciu sa ju rozhodnem radšej pustiť. Celá sa trasúc chytí za ruku, kde som ju predtým chytil a zapozerá sa do zeme.

„Ja...bojím sa chlapov. Mám s nimi naozaj zlé skúsenosti." Čo? Tak toto som teda rozhodne nečakal. Znie ako malé zmoknuté šteňa. Až mi jej prišlo ľúto. 

Ale niečo mi tu nesedí. Nechce sa mi veriť, že je niečo také pravda. V hale, keď si dovoľovala na Carlosa, rozhodne nevyzerala, žeby sa bála chlapov. A Carlos, aj napriek športu, ktorý robí, je skutočne poriadny kus chlapa. 

A teraz si to všimnem. Kútiky jej úst, ako sa šklbú do úsmevu, no potom sa to pokúsi potlačiť. Tá potvora. Takže sa chce hrať. Dobre...budeme sa hrať.

„Tak ťa naučím, že sa nie je čoho báť." Šepnem pri jej uchu tak blízko, až normálne pocítim, ako sa jej telo zamrví. Naozaj skvelý výkon. Takmer som jej na to skočil. Takmer sa ma zbavila. No mačička, so mnou to také ľahké mať nebudeš.

„Rooney!" Započujem zo šatne kričať Sama. Posledný krát sa pozriem na krátkovlasé strapaté dievča pred sebou, mrknem na ňu a ešte predtým, ako odídem, sa k nej posledný krát otočím a zozadu jej šepnem do ucha:

„Ešte sa vidíme."