Dramione

3.

Draco

„Bude nadšená keď ťa uvidí. Tak veľmi sme sa tešili kedy sa vrátiš a je to tu!" Pansy sa vždy zo všetkého tešila ako malé dieťa na Vianoce. Ale práve to bolo na nej výnimočné. Ona bola sama o sebe vo všetkom iná. Úžasná. Keď na mňa občas doľahlo ako som od svojho kvázi domova ďaleko vyčítal som si len jedno a to ako som ju tu mohol nechať. Dokázala sa o seba postarať, povedal by som lepšie než som to kedy dokázal ja ale...

„Ty ma vôbec nepočúvaš!" Jej hlas má opäť rýchlo vrátil do reality. „Prepáč Pansy, zamyslel som sa." Zamračila sa. Zbožňoval som keď to robila aj tak sa na mňa nikdy nevedela dlho hnevať. „Čo je také dôležité že nevnímaš čo vravím o našej kamarátke Daphne!?" Vyčítala mi snažiac sa udržať si urazený výraz. „To ako ťa mám rád." Dal som jej bozk na líce a spokojne som vystúpil z auta. „No tak poď už. Vieš že Daphne neznáša keď niekto mešká." Naliehal som a s naozaj dobrou náladou som mieril k hlavnému vchodu nemocnice sv. Munga.

„Daphne Greengrassová." hneď sa otočila za mojim hlasom a nadšením vykríkla. Rozbehla sa a hodila sa mi okolo krku.„Tak veľmi si mi chýbal."„Aj ty mne." povedal som a stále som ju držal v objatí.„A som Zabiniová. Možno by si si pamätal keby ste sa na mojej svadbe neožrali ako svine." buchla ma do rameno a potom venovala vražedný pohľad aj Pansy ktorá len nevinne mykla plecami.„Ako sa má Blaise? Musím s ním niekam skočiť." uvažoval som. Už je to doba kedy som bol so svojimi priateľmi na nejakom drinku, ak nerátam ich svadby alebo oslavy ale to bolo niečo iné. Daphne nás zobrala do svojej kancelárie a tam sme po veľmi dlhom rozhovore o všetkom možnom prešli konečne k tomu prečo sme tam prišli. K mojej novej práci.

Hermiona

To čakanie sa mi zdalo nekonečné aj keď lepšie ako sedieť na ministerstve. Ginny bola u svojej liečiteľky zatiaľ čo som ja čakala na chodbe. Našťastie ma potom liečiteľa poprosila aby som jej krv išla odniesť na iné oddelenie nech zatiaľ ona môže pokračovať vo vyšetrení. Ochotne som súhlasila a už som mierila ku schodom.

Problém ale nastal pri hľadaní správnej ordinácie. Hľadela som na rozpis pred sebou...ale fakt som sa na neho iba pozerala lebo vyznať sa z toho bola aj nad moje sily.

„Pomôžem vám?" Áno, áno, áno, zvolala som v duchu nadšene a hneď som sa otočila za mužským hlasom. Pri pohľade na neho som skoro odpadla. Srdce mi začalo biť ako splašené a nohy sa mi podlamovali. „Grangerová?" Opýtal sa šokovane. „Ma-Malfoy?" vykoktala som neveriacky. Stáli sme tam a len sme na seba zízali.„Čo ty tu robíš?" vyvalila som na neho okamžite.„Pracujem." zaškeril sa a pre mňa to bolo ako facka.„Si liečiteľ?"„Nie predávam bagety." odbil ma ironicky. Veď ako inak typický arogantný kretén. Nie že by tá moja otázka naozaj nebola hlúpa ale kľudne mohol povedať jednoduché áno ale to by nebol Malfoy!„A čo tu robíš ty?"„Do toho ťa nič." zavrčala som a rýchlim krokom som ho obišla.

  „Tebe sa čo stalo?" opýtala sa ma Ginny hneď ako som sa za ňou vrátila a ona uvidela môj naštvaný výraz.„Stretla som Malfoya." precedila som pomedzi zuby.„Je sexy čo?" neveriacky som na ňu pozrela.„Pre Merlina Hermiona ani ja ho nemám rada ale nedá sa popierať že je fakt fešák."„Nehodlám sa o ňom baviť." rozčuľovala som sa. „Tak sa na neho budeš musieť prinajmenšom pozerať lebo kráča priamo sem." zaškerila sa a ja som mala chuť buchnúť si hlavu o stenu. Znechutene som sa otočila na toho blížiaceho sa hada.