Dramione

14.

Draco

Trochu sklamane som čítal list od Grangerovej, naozaj som sa celkom tešil na ten obed.„Zmena plánu pôjdeme sa najesť len my dvaja." oznámil som mojej malej princeznej, ktorá stála pred skriňou a vyberala si šaty. Tie ženy sú všetky rovnaké bez ohľadu na vek. Nad tým som sa musel zasmiať.„Prečo?" opýtala sa sklamane.„Necíti sa dobre, nechce ísť medzi ľudí." povedal som po pravde. Teda kto vie či to je pravda, každopádne som sa rozhodol to nepreverovať.

„Ty si smutný?" prekvapene som odložil list.„Nie." zase sa zamračila. Odložila svoje šatky a postavila sa na posteľ aby bola aspoň polovične taká vysoká ako ja.„Ocko, povedal si že my dvaja si musíme hovoriť všetko." povedala vážne.„Áno lebo ty si malá princezná a ja ťa budem vždy chrániť."„A ty si veľký ocko a podľa tety Pansy potrebuješ frajerku." keby som pri sebe nemal dieťa nadával by som až by to počula aj samotná Pansy!„Teta Pansy si toto odnesie zle." usmial som sa a v hlave sa mi vynárali predstavy ako zaškrtím svoju kamarátku!

„Budeme ju štekliť?" rozosmial som sa. Tak mám rád ten detský svet kde je všetko také...nádherné a jednoduché.„Áno budeme ju štekliť presne takto!" sadol som si na postel a začal som ju štekliť načo sa šťastne smiala.„Ocko mám nápad!" povedala odrazu s iskričkami v očiach. 

Hermiona

Klopanie. Za celý čas čo tu bývam ku mne sotva niekto kedy prišiel a dnes je to už druhý krát.„Prekvapenie!" ozvalo sa keď som otvorila dvere. Ostala som v šoku civieť na Malfoy a malé bielovlasé dievčatko vedľa neho.„Ocko povedal že nechcete ísť medzi ľudí. Tak sme my prišli za vami máme aj obed!" vykríkla nadšene tá malá a podala mi tašku. Pozrela som na Malfoya ktorý len mykol plecami. 

„Tak teda poďte ďalej." odstúpia som od dverí a pustila ich dnu.„Čo keby si toto odniesla do kuchyne?" opýtala som sa jej a ona na mňa tak zvláštne pozrela.„Ja už nie som malá keď chcete s ockom hovoriť osamote stačí mi to povedať." vyvalila som oči a myslela som že na mieste odpadnem. Hneď potom ma obišla a zamierila do druhej izby. „Ani sa nepýtaj." zastavil ma Malfoy skôr než som stihla čokoľvek povedať. 

„Čo tu robíš?"„Ava chcela ísť so mnou ale potom si napísala že nejdeš a ju napadlo že kúpime jedlo a prídeme za tebou." vysvetlil mi dôvod ich návštevy.„To je milé, som rada že ste tu. Takže...toto je tvoja dcéra?" súhlasne prikývol.„Koľko má rokov?"„Šesť."ako mohla mať 6 rokov? To by predsa znamenalo že sa narodila hneď po škole. V čase keď Draco odišiel z Anglicka. Hrozne ma zaujímalo ako to vlastne bolo ale to nebola moja vec a bolo hlúpe pýtať sa na to, už vôbec nie keď tak bola aj Ava.„Tak sa poďme najesť nie?" navrhla som a Malfoyovi značne odľahlo že sa na jeho dcéru viac nevypytujem. 

„Ako sa voláte?" opýtala sa ma malá keď sme si sadli za stôl.„Hermiona. Čo ty?"„Ava." usmiala sa a podala mi ruku. Prisahala by som že nikdy pred tým som nevidela také vychované dieťa. 

„Hermiona?"„Áno?" odpovedala som s úsmevom. Bola hrozne rozkošná.„Ty si ockova frajerka?" takmer som sa zadusila čínskou rezancou a Malfoy na tom nebol inak.„Ava!" napomenul ju ale ja som na neho pozrela s tým že je to v poriadku.„Nie, tvoj ocko je môj bývalý spolužiak, sme len starý známy." vysvetlila som pravdivo. 

„Tebe sa ocko nepáči?" ozvala sa po nejakej dobe znova. „Ava!" napomenul ju zase Draco, tentokrát som mu ale za to bola vďačná lebo som nemala tušenie čo jej mám na to povedať.„Čo? Teta Pansy vraví že  ocko potrebuje frajerku. Síce úplne nechápem načo ale chcem aby bol môj ocko šťastný a podľa Pansy ho musíme ochrániť pred nevďačnými, namyslenými, prekliatymi ochechuľami ktoré mu môžu ublížiť. Tak chcem vedieť či..." obaja sme si vymenili šokované pohľady.„Pozri Ava..." prerušila som ju,„...mám rada tvojho ocka, no my sme len kamaráti, takže ty aj tvoja teta Pansy môžete ostať pokojné, nechcem mu ublížiť." dúfala som že jej to takto bude stačiť a ukázala sa že áno. Spokojne sa usmiala a pokračovala v jedení. Malfoy mi venoval vďačný úsmev, bolo jasné že on nemal ani tušenia čo jej mal na to povedať.

„Myslím že je čas ísť domov, choď sa obuť Ava."„Ale oci..."„Hneď princezná." povedal prísne ale stále bolo počuť v jeho hlase akú slabosť má na svoju dcérku. Odmietla som jeho pomoc že mi pomôže odpratať riad a s úsmevom som ich vyprevadila. 

„Ahoj Hermiona." pozdravila sa mi malá Ava a nečakane ma objala. Bol to pre mňa šok tak som len hlúpo stála ako stĺp. Jemne som ju pohladkala po vlasoch a potom mi venovala ešte jeden krásny detský úsmev.„Ocko ty sa s Hermionou nerozlúčiš?" otočila sa na neho vyčítavo. Ospravedlňujúco na mňa pozrel a podišiel ku mne s roztiahnutými rukami.„Maj sa Grangerová." zaškeril sa a objal ma. On ma fakt objal?! Bolo to neopísateľné pretože keď som ucítila na sebe všetky tie svaly a to jeho dokonalé telo prešla mnou vlna vzrušenia. Keď sa odtiahol bola som za to vďačná lebo som nestihla spraviť žiadnu somarinu ale zároveň aj z nejakého dôvodu smutná. Hneď potom odišli a ja som so svojimi zmiešanými pocitmi ostala sama.