Dramione

12.

Hermiona 

„Nebudem chodiť dookola predpokladám že vieš prečo som tu." začal na rovinu. Celé dni som bola zavretá aby som sa predovšetkým vyhla jemu a on si sem jednoducho napochoduje. To je snáď zlý sen, odkiaľ vôbec vie kde bývam? Neisto som prikývla a už som len čakala ako mi vynadá nech to nikomu nehovorím ako sa on vyspal s humusáčkou a akú hanbu a nechuť teraz v sebe má. Už som na to bola úplne pripravená, nie však na to čo v skutočnosti prišlo.

„Pozri, bola to chyba, nie že by to nebolo fajn ale sama musíš uznať že to bolo absolútne šialené. Nemal som toľko piť, nemyslím to tak že musím byť ožratý aby som si všimol že si príťažlivá žena, ale môj život je teraz iný mám dcéru a takéto...jednorázovky už nie sú pre mňa, nemôžem sa ožierať a potom si do domu vodiť ženy ktoré stretnem v bare. Vzhľadom na to ako to medzi nami vždy bolo chápem že si sa potom musela cítiť nepríjemne aj mne chvíľu trvalo kým som sa spamätal. Takže ak sa ťa to nejak dotklo alebo niečo, mrzí ma to, nemal som ťa brať ku mne."

Ostala som civieť s otvorenými ústami. Pomaly som si to celé opakovala a snažila sa spracovať čo to vlastne povedal. Rozmýšľala som či si netresnem hlavu o stôl aby som sa uistila že sa mi to celé len nezdá. „Nemala som po tebe vyštartovať." ešte že som vždy vedela reagovať pohotovo, zdá sa že hovoriť s niekym po tom ako sme sa opili a skočili do postele je ťažšie ako vlámať sa do Gringott banky, čo je celkom komické keďže tu nie sú draky, škriatkovia, oheň a ani sa ma nikto nepokúša zabiť. „Musím sa priznať že som to naozaj nečakal." zaškeril sa Malfoy a ja som urobila to isté.

„Odkiaľ vieš kde bývam?" opýtala som sa akože lne tak medzi rečou. „Od Potterky." tá mrcha, toto si s Ginny ešte vybavím. „Nehnevaj sa na ňu. Vieš že mám dobré schopnosti ľudí presviedčať." no to teda, manipulatívny bastard, to som si radšej nechala len pre seba. Až potom mi došlo že sa jej vlastne práve zastal. Čo to s tým chlapom do pekla je? „Počuj. Dúfam že Pansy nebola moc naštvaná." nebola som si istá či vie že sme sa stretli ale vzhľadom na to ako sa tvárila určite ho o tom veľmi jasne informovala. „Ako sa to vezme. Je mi ľúto ak na teba bola nepríjemná ale ona len nechce aby som sa dal na zlé chodníčky a choval sa ako idiot." vedela som ako sa cíti, tak som vždy jednala s Harrym a Ronom, zvlášť počas doby keď sme hľadali horcruxy. „Prebrala štafetu od tvojej mami?" s chuti sa zasmial. „Tak nejak." pripustil so smiechom.

„Neverím že to hovorím...ale si fajn Grangerová." bolo to milé ale na mňa to malo akosi väčší účinok. Cítila som ako mi do líc stúpa červeň.„Ani ty nie si úplne na zahodenie." priznala som škodoradostne načo sme sa zasmiali.„Čo by si povedala na obed?" trošku ma to zaskočilo ale zároveň potešilo.„Pokiaľ bude bez whisky nemám najmenší problém." neodpustila som si a Malfoy so mnou absolútne súhlasil.„Stretneme sa o 12 pri The Foyer At Claridge's na Brook street. Teraz už musím ísť, sľúbil som dcére že ju zoberiem na zmrzlinu." 

Rozlúčili sme sa a hneď som sa išla dať do kopy, lebo už tak bol zázrak že sa ma Malfoy nezľakol už keď som mu otvorila. Keďže som mala ešte trochu času rozhodla som sa ísť za Ginny skôr než sem napochoduje sama a nevytiahne zo mňa všetko.