Dramione

15.

Draco

„Teta Pansy!" napadlo ma že sa u nej ešte zastavíme, nech nie je sama.„Ahojte." na tvári sa jej objavil radostný úsmev.„Tak čo ste dnes robili?" sadli sme si o obývačky a Pansy doniesla koláčiky.„Ocko ma zobral na zmrzlinu a videli sme Londýnske oko! A potom sme boli na obede u ockovej kamarátky." opisovala jej veselo.

„U kamarátky?" no zbohom, pomyslel som si, a teraz to príde.„U Hermiony." Pansy po mne okamžite vrhla spýtavý pohľad, žiadajúci vysvetlenie.„To je skvelé a ako bolo." zamračene som na ňu pozrel. Nepáčilo sa mi kam smeruje vedel som že ju nezaujíma ako bolo u Grangerovej, ale skúša sa dozvedieť to čo by zo mňa nedostala. Typická slizolinčanka.

„Super! Ocko mali by sme aj ju zobrať na výlet!"„Aký výlet?" zaujímala sa Pansy. Milujem svoju dcérku ale prečo do pekla nemôžu deti udržať tajomstvo?„Chceli sme ísť s tebou na Londýnske oko." Pansy zobrala Avu na kolená a upravila jej strapaté vlásky.„Tam som nikdy nebola, hoci som vždy chcela."„Viem, ocko mi povedal." hrdo sa vzpriamila Ava. Ako málo stačí k detskej radosti.

„Ocko, zoberme aj Pansy aj Hermionu s nami." hodila na mňa psí pohľad a tomu som jednoducho nemohol povedať nie aj keď som si tým podpísal rozsudok.„No ták, už je neskoro, poďme od postele." tlieska Pansy a Ava sa neochotne postavila.„Ostaňte dnes tu, aj tak je už neskoro." povedala mi a ja som nemal najmenší dôvod protestovať.„Chcem spať pri vás." prosila Ava.„Nie si už na to veľká?" opýtal som sa aj keď  som ja sám bol vždy rád za to keď som mohol byť mojej dcérke čo najbližšie.„Ocko mi ešte pomôže niečo upratať a hneď prídeme." sľúbila jej Pansy a ona spokojne odišla do spálne. 

 „Tak a teraz to vysyp." otočila sa na mňa vážne. Nevedel som o čom to hovorí ale tak nejak som trochu tušil.„Čo má znamenať to všetko s Hermionou Grangerovou?" bingo! Mal som si staviť.„Nič." povedal som jednoducho aj keď som sám vedel že to nie je celkom tak. Vrhla po mne neveriacky pohľad a dožadovala sa vysvetlenia.„Len som ju pozval na obed ale ona to zrušila tak..."„Tak si to mal nechať tak a nie ísť jej zaklopať rovno na dvere a dokonca s Avou!" snažil som sa ju upokojiť nemal som rád keď zvyšovala hlas lebo to robila len keď mi dohovárala a často...viac ako často mala vo všetkom pravdu.„Pansy čo ťa štve? Sama si chcela aby som začal chodiť medzi ľudí, nájsť si prácu, a začať tu žiť. Mal som dokonalý život kým som bol v New Yorku ale ty si ma dotiahla sem a keď robím presne to o čo si ma žiadala si naštvaná! Tak čo odo mňa do pekla vlastne chceš?!" nechcel som na ňu vyletieť ale...ani neviem čo ale. „Ja len nechcem aby sa to stalo znova." zašepkala so sklonenou hlavou. To ma trochu dostalo. Ťažko som si povzdychol a objal som ju okolo ramien.„Už nemám 18 Pansy." podlaha zavŕzgala a my sme sa prekvapene otočili.„Princezná už máš späť." povedal som Ave stojacej medzi dverami.„Kedy prídete?" ignorovala moju poznámku.„Teraz. Poď ocko ideme si ľahnúť." usmiala sa na mňa Pansy a postavila sa z gauča. Zobrala Avu na ruky a naznačila mi aby som už išiel tiež. Bol to divný deň bol čas sa poriadne vyspať.

„Pansy?" zašepkal som do tmy. Trochu som dúfal že už spí, chyba.„Áno?" netuším koľko prešlo od toho ako sme si šli ľahnúť, ja som každopádne ešte oka nezavrel. Ava už spokojne spala medzi nami, ešte že má Pansy takú obrovskú posteľ. „Nemôžem spať." Priznal som. Bolo to akoby som bol malé dieťa sťažujúce sa svojej matke. „To je milé lebo ja môžem." Zašomrala unavene. „Čo mám robiť?" Opýtal som sa zničene. Pozrel som na hodiny, ukazovali pol 1 ráno. „Zdvihni riť a choď za ňou." Nechápavo som sa posadil. „O čom to..." „Dobre vieš o čom. Tak choď už!" Zavrčala a otočila sa mi chrbtom. Dal som svojej dcérke bozk na čelo a to isté som potom spravil pri Pansy, ktorá len pokrútila hlavou.