Dramione

20.

Hermiona

„Čo budeš robiť teraz?" Opýtala sa ma Ginny a ja som len zničene pokrútila hlavou. „Zase si s ním bola?" zaškerila sa lišiacky. Cítila som ako sa začínam červenať. Povedala som je celý príbeh o tom ako ku mne v strede noci prišiel a ráno zase zmizol.„Páni." povedala ohromene,„Ten Draco sa nezdá." zapískala a odpila si z vína. „To nemyslíš vážne." zamračila som sa. Moji priatelia si myslia že mám niečo s Malfoyom, síce mám, ale to je teraz jedno, a ona si z toho ešte robí žarty.

Draco

„Piškot!"„Ava spomaľ!" kričal som za svojou dcérou zatiaľ čo ma ona absolútne ignorovala a bežala za malým bielym huskyim.„A ty sa na mňa tak nepozeraj." cestou domov som Pansy povedal ako prebehla moja nočná návšteva u Hermiony.„Ty jej po tomto povieš Grangerová, a kývneš na ňu hlavou? Ti nejebe náhodou?" vykríkla neveriacky. Tentokrát som to musel byť ja ten kto pretočil očami.

„Skončila si?" Opýtal som sa znudene. Zatvárila sa urazene a už sme sa venovali mojej dcérke ktorá pribehla naspäť s prosbou o zmrzlinu.„Tak a čo urobíme s tým výletom?" opýtala sa akoby nič Pansy, hneď som vedel o čo jej ide. Jemne som ju kopol do nohy, iba sa uškŕňala.„Áno, áno chcem ísť! Ocko!" hodila po mne psí pohľad a bolo rozhodnuté. Toto bude ešte zábava.

Hermiona

Od Potterovcov som šla rovno domov, akosi som zabudla na rozrobenú kopu papierov do práce ktoré musím odovzdať už po víkende. Dva dni v riti, výborne Hermiona aj nabudúce si to nechaj na poslednú chvíľu.

„Pre Merlina ale už dosť!" vykríkla som neveriacky keď sa ozval zvonček. Bývam tu 5 rokov a nikdy som ten blbý zvonček a klopanie na tie sprosté dvere nepočula toľkokrát ako za posledný týždeň.„Prečo ma neprekvapuje že si to práve ty?" hodnotila som keď som pred mojimi dverami uvidela Malfoya. „Aj tebe ahoj." zaškeril sa povýšenecky.

„Mám veľa práce." chcela som zavrieť dvere ale zadržal ich.„Potrebuješ niečo?" premerala som si ho pohľadom.„Len som ti chcel povedať že ma mrzí ten raňajší odchod ale sľúbil som dcére že budem u nej vždy keď sa zobudí." usmiala som sa, spomenula som si totiž ako mi presne toto kedysi hovoril môj vlastný otec.

„Chceš ísť ďalej?" navrhla som trochu ochotnejším tónom. Sadli sme si do obývačky na malý gauč a Draco sa zameral na tri knihy na stole.„Táto je dcérina obľúbená." ukázal na tú na vrchu.„6 ročné dievčatko číta vojnové historické romány?" zarazila som sa. To je predsa...nechápala som tomu.„Áno ona je trochu...iná ako iné deti. Jasné že zbožňuje rozprávky, plyšákov a hlavne zvieratá všetkého druhu ale na druhej strane je trochu...vyspelejšia." hodnú chvíľu hľadal správne slová aby nepovedal niečo divné ale ja som to veľmi jasne chápala. Spomínam si keď som ja bola malá, všetky moje kamarátky, ktorých síce nebolo veľa, sa chceli hrať s barbinami a ja som radšej trávila čas na záhrade s knihou v ruke.

„Kúpili ste dnes toho psa?" nahodila som len tak.„Áno, je to husky a volá sa Piškot." Mierne som podvihla obočie.„To meno vyberala Ava?" opýtala som sa a Malfoy sa rozosmial.„V podstate Pansy." to pobavilo aj mňa. Ona bola vždy istým spôsobom svojská, niekedy až príliš. 

„Vieš, vlastne je tu ešte niečo čo som chcel." och, iste, ako som si mohla myslieť že sa prišiel naozaj len ospravedlniť.„Zajtra ideme na taký menší výlet po Londýne a Ava chcela, chcela aby som sa ťa opýtal či nepôjdeš s nami." zarazene som ostala sedieť bez pohybu. Čo to má byť? Pozvánka na rodinný výlet?„Ak nemáš čas..."„Nie v poriadku. Rada pôjdem." Asi...dobre možno to nebol najlepší nápad. Prečo som nepovedala že mám veľa práce? Veď by som ani neklamala...Ginny sa v tom bude teda riadne vyžívať.