Dramione

29.

Hermiona

„Ideeem!" zakričala som zaspato. To sa naozaj nemôžem aspoň raz v kľude vyspať? Musí mi niekto vyzváňať v sobotu už o 8 ráno?„Ron." povedala som zarazene keď som otvorila dvere.„Ahoj Hermiona. Môžem s tebou hovoriť?" urazene som sa oprela o zárubňu rozhodnutá dať mu jasne najavo že nemám v pláne sa viac s ním vybavovať:„Už zase?" opýtala som sa zamračene.

„Pozri je mi ľúto že som vtedy tak vyletel, prehnal som ho a mala si pravdu milujem Lawender, my dvaja sme len priatelia, neviem čo to do mňa vošlo, mrzí ma to. Ja...požiadal som ju o ruku keď som si uvedomil ako mi...preskočilo." vedela som že je na mne už jasne vidieť že som trochu povolila. Vždy som vedela aký je Ron, horúca hlava. Takže ma aj celkom prekvapuje že sa dokopal ospravedlniť sa mi už behom toho istého týždňa. 

„Gratulujem k zásnubám." povedala som úprimne. Naozaj som sa tešila.„Ďakujem. Vieš ocenil by som keby si mi vysvetlila čo malo znamenať to s tou Malfoyovou dcérou." a je to tu. Ako inak, ten musí pchať nos do všetkého.„Nepotrebujem aby si tu po mne zase vrieskal a všetkých pobudil." povedala som mrzuto. Čo ja mu mám vôbec čo vysvetľovať, veď je to moja vec.

„A čo konkrétne by si chcel počuť Weasley?" no zbohom. Zo spálne vyšiel strapatý a rozospatý Draco iba v boxerkách. Keby sme neboli v situácii v akej sme rozplývala by som sa nad jeho telom no teraz mám iné problémy.„Malfoy?!" vykríkol Roh naštvane a tvár mu začala sfarbovať do červena.„Ako vidíš áno, v plnej paráde." uškrnul sa škodoradostne. Mala som chuť si tresknúť hlavu o zárubňu.

„Čo ty tu kurva robíš?!" kričal Ron.„Bývam tu Weasley." jasné, to by nebol Draco keby sa nepochválil priamo.„Hermiona je to pravda?" otočil sa na mňa neveriacky.„No...áno je."  priznala som, nemalo zmysel mu niečo ďalej vysvetľovať, načo vôbec? Veď on by aj tak iba šalel.„Ty si sa zbláznila?!" vyletel na mňa.

„Merlin Ronald upokoj sa nemáš tušenie o čo tu ide tak nevyšiluj. Draco aj s malou tu bývajú a budú pokiaľ sa JA nerozhodnem inak, bez ohľadu na to či sa to tebe páči alebo nie nemáš právo mi hovoriť s kým mám chodiť, nemal si na to právo na škole nemáš na to právo ani teraz je ti to jasné?!" nekričala som, lne som zvýšila hlas aby bolo každému jasné že sme v mojom byte a oni dvaja tu po sebe nebudú vrčať ako idioti keď všetci moji susedia ešte spia!

„Ty s ním chodíš?"„My spolu chodíme?" intuitívne som si dala ruku na ústa ako malé dieťa keď povie niečo čo nemá. Jeden bol viac prekvapený ako druhý. Prisahám že keby tu bol piesok zachovám sa ako pštros a rovno do neho strčím hlavu.„O-ou, asi idem nevhod čo?" MERLIN! Je toto možné? Spoza Rona sa ozval šokovaný hlas Pansy.

„Ja už som videl dosť odchádzam!" vyškekol Ron a bleskom sa odmiestnil. Pansy sa na tvári pomaly ale isto objavoval úškrn:„Fíha."„Čuš Pansy." ohriakol ju Draco ale videla som na ňom že má chuť vybuchnúť do smiechu.„Poď ďalej." povzdychla som si a pozvala ju do bytu.

„Povie mi niekto čo sa tu práve stalo?" vyzvedala a obzerala si obývačku. Odkiaľ ona vôbec vie kde bývam? Už minule som sa chcela opýtať odkiaľ má moje číslo keď mi volala?„Dlhý príbeh." povzdychla som si...zase. „Tie sú odo mňa." zatlieskala nadšene.„Bože ženská." zasmial sa Draco. Až vtedy som pochopila že myslí jeho boxerky. 

„Dáš si niečo?" opýtala som sa keď som sebe a Dracovi robila kávu.„Nie nedá povie čo tu robí a potom pôjde preč, však drahá?"„Pravdaže macko ale najprv si vypijem kakao." žmurkla na mňa a ja som pobavene začala chystať sladký nápoj.

„Vlastne som ti doniesla poštu, keď som včera išla z práce zastavila som sa u teba a našla toto." už sa neusmievala, práve naopak, tvárila sa vážne a nepokojne, keď podávala Draco obálku.„Od koho to je?" zaujímala som sa, nepáčilo sa mi ako sa mu na čele objavila malá vráska.„Je od právnika Greengrassovcov...od Astorii." zasyčal podráždene. Bolo viditeľné aké nervy má, kým otvoril obálku takmer ju roztrhal.

Akonáhle prečítal očami obsah listu hodil ho skoro cez celú miestnosť.„Dráčik?" skúsila sa ozvať ako prvá Pansy aj to veľmi, veľmi opatrne. Ja som Draca v takejto situácii nikdy nevidela, nemala som tušenie čo mám robiť.

„Vyzýva ma na súd, vraj nie som schopný vychovávať Avu keďže som bývalý smrťožrút a podľa jej slov som ju od nej uniesol keď sa narodila doslova som jej ju ukradol." s Pansy sme si vymenili zhrozené pohľady.„To predsa nie je pravda." pokrútila som neveriacky hlavou.„Ale nehovor." vyštekol na mňa protivne.„Prepáč, nechcel som." povedal už jemnejšie a objal ma.„Jej sestra Daphne je liečiteľka však?" už viem prečo mi všetci hovorili že som najmúdrejšia čarodejnica svojho veku, povedala som si hrdo v mysli. 

Oni nechápali čo tým smerujem ale na tom teraz naozaj nezáležalo.„Musím ísť, neviem kedy prídem ale potom vám všetko vysvetlím, hlavne zatiaľ nepanikárte všetko bude v poriadku." vysypala som rýchlo medzi tým ako som sa prezliekala. Pri posledných slovách som si už obúvala topánky a brala kabát. Letmo som Dracovi dala bozk a vybehla som z dverí.