Dramione

23.

Draco

„Ocko?"„Áno princezná?" opýtal som sa a zdvihol som svoju dcérku z gauča, kráčajúc smerom k detskej izbe.„Môžem dnes spať pri tebe?"„Nie si na to už veľká?" uškrnul som sa ale zmenil som smer cesty. Vonku pomaly končila jeseň a noci boli čoraz chladnejšie, poriadne som ju prikryl a nakoniec som si ľahol aj ja. 

„Oci?"„Hmm?" zareagoval som do tmy.„Povieš mi príbeh?" zvedavo som sa oprel o lakte a zapol som lampu na nočnom stolíku.„O čom?" ako by som jej mohol povedať nie, zbožňovala príbehy o Rokforte. „O Hermione." zarazil som sa, nevedel som ako mám na to reagovať.

„Prečo chceš počuť práve o nej?" nedalo mi to, kde som mal asi tak začať? Bolo to tak dávno a nebývali to pekné spomienky.„Len tak." usmiala sa sladko a pritisla sa k nášmu novému miláčikovi, psíkovi Piškotovi.

„Tak dobre, prvý krát som ju stretol keď sme mali 11 pri triedení do fakúlt. Išla úplne prvá ale bola veľmi statočná, snažila sa tváriť veľmi pokojne." spomenul som si na úplne prvý krát kedy som videl Grangerovú.„V akej fakulte bola Hermiona?"„V chrabromile." uškrnul som sa. Svätý  chrabromil.„Nemal si ju rád?" nechcel som odpovedať, vedel som že Ava sa Grangerová páči nemohol som jej predsa povedať čo som jej spôsoboval.

„Vieš vtedy to bolo trochu iné ako teraz. Keď budeš staršia všetko ti vysvetlím sľubujem princezná, ale teraz by si to nepochopila ver mi." kiež by som jej mohol povedať pravdu ale keby som to urobil...pravdepodobne by ma znenávidela a to nemôžem dovoliť.„Verím ti. Si môj ocko, ty vždy vieš čo robíš." usmiala sa. Nesmierne mi odľahlo, ako je možné že človek ako ja má také šťastie? Po tom všetkom čo som urobil.

Než som sa spamätal Ava zaspala. Pohladkal som ju po vlasoch a potom som aj poškrabkal za ušami šteniatko vedľa nej. Potichu som sa postavil a zišiel do kuchyne. Zrazu som zvonku začul podozrivo známi zvuk. Niekto sa primiestnil pred môj dom, v strede noci. Okamžite som otvoril vrchnú skrinku a zo zadného rohu som vytiahol revolver ktorý som dúfal že nikdy nebudem musieť použiť.

„Ty choď chrániť moju dcérku." povedal som psovi ktorý sa objavil v kuchyni. Nečakal som že sa fakt otočí a pôjde späť do spálne. Možno sú tie psy predsa len také múdre ako sa hovorí. Opatrne som prešiel ku dverám tak potichu ako sa len dalo aby som počul kroky po schodoch k dverám.

Hermiona

Dvere sa rozleteli a mne sa pred očami objavila zbraň. Zdesene som vykríkla a od strachu som vystrelila päsť. Keď som si uvedomila čo sa stalo vykríkla som znova ale to som sa už snažila zistiť ako silno som ho trafila do nosa.„Povieš mi čo to kurva robíš?" skríkol na mňa.„Prečo na mňa ty mieriš zbraňou?" ohradila som sa. 

„Čo robíš o 1 ráno pred mojim domom?" na to som už moc slov nemala. Vlastne som sama nevedela čo to tam stváram. Dúfala som že keď sem prídem dôjde mi že to bol zlý nápad a pôjdem si v kľude domov ľahnúť a nie že na mňa tento psychopat vyletí so zbraňou!„Nemohla som spať a tak som myslela či..."„Či nepôjdeš zobudiť aj mňa aby si v tom nebola sama?" zaškeril sa tým svojim jedinečným spôsobom načo som sa ako vždy zamračila.